Duševné zdravie žiakov základných škôl bolo dlhodobo podceňované a štát doposiaľ nevytvoril funkčný systém, pričom význam tejto témy výrazne rastie od vypuknutia pandémie COVID-19.
Slovensko dnes čelí kritickému nedostatku školských psychológov. Na jedného pripadalo v septembri 2024 v priemere 710 žiakov, pričom v niektorých okresoch ich bolo až vyše 3 000. Tri okresy nemali školského psychológa vôbec (Levoča, Snina a Medzilaborce). Rešpektovaná americká asociácia školských psychológov pritom odporúča jedného psychológa na maximálne 500 žiakov. Zodpovedným inštitúciám chýbajú komplexné dáta o duševnom zdraví detí, zložení školských podporných tímov, čo výrazne sťažuje efektívne plánovanie a cielenú podporu zo strany štátu. Až covidová pandémia spustila viaceré systémové zmeny a prinútila konať kompetentné orgány. Ukázala to kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameraná na prevenciu a podporu duševného zdravia na základných školách v postcovidovom období, teda v rokoch 2023 až 2025. Národní kontrolóri hodnotia pozitívne opatrenia prijímané po roku 2022, ktoré prispeli k zlepšeniu podpory žiakov. Zároveň upozorňujú, že Slovensko malo tejto vážnej téme venovať pozornosť omnoho skôr.
Pandémia COVID-19 zhoršila duševné zdravie Slovákov, čo potvrdzujú aj dáta z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) z roku 2023. Po jej prepuknutí pribudlo ambulantne ošetrených aj hospitalizovaných mladých ľudí vo veku 15 – 19 rokov, čo pravdepodobne súvisí aj s nedostatočnou prevenciou a podporou v školách. Podľa NCZI pri pokusoch o samovraždu dlhodobo prevládajú tínedžeri. Samovraždou svoj život v roku 2024 ukončili aj 2 deti do 14 rokov a 11 mladistvých vo veku 15 – 19 rokov. Na krízovej linke pomoci IPčko zaznamenali v roku 2021 dramatický nárast počtu kontaktov od mladých ľudí, ktorí hľadali pomoc v súvislosti so sebapoškodzovaním, a to až o bezmála 97 %. Najvýraznejší nárast bol vo vekovej kategórii 10 – 14 rokov z 16,3 % (2022) na 37,5 % (2023). Štúdia HBSC, ktorá sa dlhodobo venuje monitorovaniu zdravia školákov, v rokoch 2021 až 2022 zistila, že asi každé piate dieťa vo veku 13 – 15 je v riziku depresie, tretina nehodnotí život pozitívne a rovnaký podiel detí trpí úzkosťou. U štvrtiny dievčat sa objavovali známky porúch príjmu potravy. Až 67 % slovenských detí má problémy s koncentráciou, emóciami a správaním.
Na základe zistení z vybraných škôl národní kontrolóri identifikovali najzávažnejšie problémy a vykonali dotazníkový prieskum, na ktorý aktívne odpovedalo 75 % z 2 064 oslovených základných škôl. Až 99 % z 1 005 škôl so zriadeným školským podporným tímom hodnotilo vytvorenie tímu ako prínosné, no školy zápasia s jeho personálnym zabezpečením. Bezmála ¾ škôl, ktoré odpovedali na dotazník, uviedli, že by potrebovali obsadiť ďalšie odborné pozície, ale bránia im v tom najmä finančné limity a nedostatok odborných pracovníkov. Takmer každá škola (667 škôl) bez školského psychológa deklarovala potrebu túto pozíciu čo najskôr obsadiť, pričom aj školy, ktoré psychológa majú, by potrebovali ďalšie kapacity. Nedostatok sa týka viacerých pozícií, čo môže obmedzovať funkčnosť podporného systému.
Školám pri prevencii chýbajú jasné pravidlá. Zákon síce určuje kompetencie a úlohy učiteľov a odborných zamestnancov, no v praxi zostávajú pri prevencii a starostlivosti o duševné zdravie legislatívne nejasnosti. „Podpora duševného zdravia v školách sa síce naštartovala, no v praxi ju neraz realizujú pracovníci bez adekvátneho vzdelania respektíve odbornosti. Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné, aby túto činnosť zabezpečovali kvalifikovaní odborníci – školskí psychológovia či špeciálni pedagógovia. Ak túto vážnu tému nebudú mať v rukách odborníci, tak nepriamo hazardujeme s detskými dušami a budúcnosťou mladých,“ uviedol predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly Ľubomír Andrassy.
Kontrola poukázala na to, že ministerstvu školstva sa nepodarilo zabezpečiť dostatok školských psychológov tak, aby na jedného nepripadalo viac než 500 žiakov, pričom túto normu v minulom roku spĺňalo len 13 okresov. Z dotazníkového prieskumu, na ktorý odpovedalo 205 základných škôl s viac ako 500 žiakmi, vyplynulo, že takmer tretina veľkých škôl nemala psychológa vôbec alebo ho mali len na čiastočný úväzok, čo potvrdzuje pretrvávajúci personálny deficit. Keďže dlhodobo nie sú k dispozícii komplexné dáta o duševnom zdraví detí, nie je možné posúdiť, koľkým deťom na základných školách dokázal štát pomôcť.
Kľúčovým predpokladom pre nastavenie správnych rozhodovacích procesov v oblasti duševného zdravia detí je poznať ich skutočný stav a prostredie, v ktorom žijú a ktoré ich ovplyvňuje. Takéto dáta však Slovensko doteraz nemalo. Prvý celoslovenský reprezentatívny zber údajov má priniesť až národný projekt Dáta, ktorý má byť ukončený národnou správou v roku 2027. Štátni kontrolóri upozorňujú, že absencia dát v čase tvorby politík bola zásadnou slabinou celého prístupu k prevencii a podpore. Odporúčajú, aby sa po ukončení projektu zrealizovala revízia systému podpory duševného zdravia detí, keďže aktivity boli spustené bez predchádzajúceho zberu komplexných dát. Systém prevencie na celonárodnej úrovni sa začal budovať len nedávno cez platformu ePoradenstvo a jej moduly zamerané na prevenciu. Do februára 2025 fungovali aktivity len lokálne, bez organizovaného usmerňovania a vyhodnocovania. Celý systém duševného zdravia je navyše komplikovaný zapojením veľkého počtu aktérov a zložitým financovaním, ktoré stojí na kombinácii európskych zdrojov, normatívov zo štátneho rozpočtu a osobitných mechanizmov financovania pedagogických asistentov a členov školských podporných tímov.
NKÚ zistil, že rezort školstva nedisponuje ani komplexnými údajmi o tom, koľko vynakladá ročne na duševné zdravie detí na školách. Národní kontrolóri vyčíslili výšku výdavkov na túto oblasť na viac ako 351 mil. eur, pričom dve tretiny výdavkov pochádzali zo štátneho rozpočtu a zvyšok z eurofondov. Do tejto sumy sa rátali najmä výdavky na školské podporné tímy, pedagogických asistentov či organizácie ako Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie a centrá poradenstva a prevencie. Ministerstvo zároveň neevidovalo zdroje financovania ani rozsah úväzkov odborných zamestnancov, čo znemožňuje sledovať ich reálne využívanie, najmä v menších školách pri zdieľaní odborných kapacít s čiastočnými úväzkami. „Bez presných a komplexných dát o financovaní nie je možné efektívne a systematicky plánovať a riadiť verejnú politiku v oblasti duševného zdravia detí. Nehovoriac o tom, že veľkou výzvou je aj motivácia maturantov pre vysokoškolské štúdium odborov psychológie či špeciálnej pedagogiky. Cestou k tomu môže byť finančná motivácia. Ak je však nástupný plat školského psychológa asi 1 300 eur mesačne, je to dnes cesta zarúbaná,“ konštatuje šéf kontrolórov Ľ. Andrassy.
Pozitívom je, že Slovensko financovanie pedagogických asistentov a školských podporných tímov postupne presúva z eurofondov na štátny rozpočet, aby sa zabezpečila jeho udržateľnosť. Ide o podmienku Európskej komisie zadefinovanú pri schválení národného projektu. Ako zistili kontrolóri NKÚ, od školského roka 2024/2025 je už 7 881 školských asistentov hradených výlučne zo štátneho rozpočtu. Od septembra do decembra 2024 bolo na tento účel vyčlenených 52 mil. eur. Národná autorita pre oblasť externej kontroly však upozorňuje, že základné školy požadovali viac ako 18-tisíc týchto špecializovaných pracovných pozícií, pričom rizikom nie sú len finančné možnosti štátu, ale aj voľné personálne kapacity. Pri podporných tímoch financovanie z eurofondov pokračuje do školského roka 2026/2027, odkedy má byť ich fungovanie kryté národnými zdrojmi.
