Myšlienku si vedci nechali patentovať a v širokej verejnosti vzbudili nádej, že ľudstvo sa výrazne – ak nie rozhodujúco – priblížilo k zbaveniu sa miliónov ton nahromadených plastových odpadov s niekoľkostoročným rozkladom. Z radov ich kolegov sa však ozvalo nabádanie k opatrnosti a k zachovaniu triezveho pohľadu.

Autori objavu správania sa týchto lariev nočných motýľov  – Federica Bertocchini zo španielskej Universidad de Cantabria a Paolo Bombelli z University of Cambridge – najskôr konštatovali, že v tráviacom trakte húseníc sa nachádzajú mikróby, ktoré dokážu plasty rozkladať. „Musíme však presne zmapovať ako proces funguje,“ skonkretizoval P. Bombelli. „Dúfame však, že sa nám podarí prísť s takým technologickým riešením, ktoré bude problémy s plastovými odpadmi minimalizovať.“

Na druhej strane ich oponenti napríklad upozorňujú, že aj iné organizmy schopné spracovávať plasty už odborníci objavili v minulosti, problémom však ostalo ich praktické nasadenie na odpad z plastov.  Napríklad doprava obrovského množstva húseníc k množstvám plastového odpadu na skládkach. Výskumník z Michigan State Universily Ramani Narayan, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu biologického rozkladu plastov, pre The Atlantic v tejto súvislosti naznačil, že použitie húseníc by v praxi mohlo viac problémov vytvoriť ako pomôcť riešiť.