Znečistenie vôd spôsobuje na Slovensku v porovnaní so zvyškom Európy nadpriemerne veľké straty produktivity. Vo svojom najnovšom komentári na to upozorňuje Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri Ministerstve životného prostredia (MŽP) SR.
Dôvodom podľa neho môže byť podpriemerná pripojenosť Slovákov na kanalizáciu aj znečistená voda zo súkromných studní.
"Až 85 percent vzoriek vody z neverejných zdrojov, medzi ktoré patria hlavne súkromné studne, nespĺňalo podľa Úradu pre verejné zdravotníctvo hygienické štandardy. Vo vzorkách sa nachádzali stopy fekálneho znečistenia, nadmerné koncentrácie nitrátov či železa. Dôvodom je často nedostatočná hĺbka studní či únik odpadovej vody z netesniacich septikov," vysvetľujú analytici.
Údaje o výskyte ochorení spojenými s používaním znečistenej vody sú podľa inštitútu v Európe nedostatočne zbierané. Ako však dodáva, hnačkové ochorenia z dôvodu nekvalitnej vody sa stále týkajú aj Slovenska. Problémom tiež je, že vplyv niektorých látok na zdravie sa pre nedostatok informácií zatiaľ nedá vyčísliť.
Dostatočne preskúmané a dokázané sú však napríklad nepriaznivé vplyvy olova. "Vystavenie vplyvu olova spôsobuje v skorom detskom veku zníženie kognitívnych schopností a celkovo znižuje inteligenciu populácie meranú cez IQ. V štátoch EÚ je podiel populácie vystavený olovu relatívne nízky, keďže sa už upustilo od jeho využívania vo farbách, či palivách," píše IEP.
Znečistené prostredie podľa analytikov najviac postihuje marginalizované skupiny ľudí, ktoré nemajú prístup k verejným vodovodom, nie sú pripojení na kanalizáciu a na vykurovanie často využívajú z hľadiska znečistenia nevyhovujúce zdroje tepla. "To spôsobuje, že ľudia žijúci v takýchto komunitách sú vystavení nadmernému riziku ochorenia a predčasnej smrti, spôsobenej nielen znečistením ovzdušia, ale aj nevhodnými zdrojmi pitnej vody či inými chorobami spojenými so znečistenou vodou," vysvetľuje IEP.
