Iniciatíva STRED navrhuje, aby samosprávy získali podobný mechanizmus, aký má prezident, teda možnosť vrátiť zákon, ktorý sa ich týka, na opätovné prerokovanie do parlamentu.
Iniciatíva STRED, združujúca župných, mestských a obecných politikov, spúšťa kampaň za zavedenie suspenzívneho práva veta pre samosprávy. Cieľom je, aby sa stal súčasťou diskusie o prípadných zmenách ústavy v tomto volebnom období, prípadne aby ho politické strany zahrnuli do svojich volebných programov.
Navrhovaný model vychádza z princípu prezidentského veta. Ak by samosprávy využili právo veta pri legislatíve, ktorá sa ich priamo týka, parlament by musel zákon opätovne prerokovať a mohol by ho upraviť, odmietnuť alebo potvrdiť minimálne 76 hlasmi. Parlament aj vláda by si tak zachovali svoje právomoci, no samosprávy by získali reálnu možnosť vstúpiť do procesu prijímania zákonov, ktoré ovplyvňujú ich fungovanie.
Iniciatíva STRED má vypracovaný návrh ústavného zákona, ktorý doručila do podateľne Národnej rady SR a rozpošle ho aj politickým stranám. Návrh počíta so zriadením Rady samospráv s rovnomerným zastúpením obcí, miest a krajov v celkovom počte 48 členov. Zastúpenie krajov by reprezentovali úradujúci predsedovia krajov, ôsmi členovia zvolení zastupiteľstvami samosprávnych krajov a šestnásti zástupcovia miest a šestnásti zástupcovia obcí, ktorých by určovalo reprezentatívne združenie miest a obcí.
Bez diskusie so samosprávami
Podľa Iniciatívy STRED je takáto zmena potrebná vzhľadom na rozsah úloh, ktoré samosprávy vykonávajú. Mestá, obce a kraje zabezpečujú približne 80 percent verejných služieb pre obyvateľov, avšak ich postavenie v legislatívnom procese tomu nezodpovedá.
Zákony, ktoré zásadne ovplyvňujú ich financovanie alebo kompetencie, sú často prijímané bez toho, aby mali vplyv na ich konečnú podobu.
Najlepšie to demonštruje uplynulých šesť rokov. Najznámejším je prípad krádeže samosprávnych príjmov bagrom. Najprv predchádzajúca vláda zo dňa na deň zobrala samosprávam približne 500 miliónov eur, potom súčasná vláda sľubovala, že im to bude kompenzovať, ale vo výsledku sa stal opak – siahla samosprávam na financie a opäť bez diskusie s nimi.
„Takto sa nedajú plánovať opravy škôl, ciest ani sociálne služby. Takto sa nedá pracovať, investovať a doručovať kvalitné verejné služby. Ak majú samosprávy fungovať, musia mať silnejšie postavenie, vrátane práva veta pri zákonoch, ktoré sa ich týkajú,“ uviedol Ondrej Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja a člen Iniciatívy STRED.
V inom prípade si vláda predsavzala, že zmení zonáciu v Národných parkoch. V roku 2021 to bol Slovenský raj, v roku 2024 Slovenský kras, tento rok TANAP a NAPANT.
Vláda priamo zasahovala do územia, v ktorom hospodárila samospráva a ani v jednom prípade nekompenzovala výpadky obecných príjmov. V poslednom menovanom prípade dokonca v dôvodovej správe tvrdí, že opatrenie je bez dopadu na rozpočet samospráv, pritom opak je pravdou.
Kampaň v uliciach
„Samosprávy dnes požívajú jednu z najvyšších mier dôvery spomedzi všetkých inštitúcií na Slovensku. Samosprávy zároveň preukázali, že v uplynulých rokoch to boli práve oni, ktoré dokázali efektívne pomôcť občanom v čase kríz, či už počas pandémie Covid-19, alebo utečeneckej krízy. Ak budú mať samosprávy rozviazané ruky ako v Poľsku, alebo Česku, budú schopné zlepšovať verejné služby pre občanov, tak ako to vidíme v okolitých krajinách,” uviedol Tomáš Abel, primátor mesta Brezno a člen Iniciatívy STRED.
Kampaň za právo veta samospráv bude mať aj verejnú časť. V Bratislave ju počas stredy sprevádza pojazdný billboard a v regiónoch visia štandardné billboardy. Iniciatíva zároveň deklaruje pripravenosť diskutovať o návrhu v médiách aj na verejných fórach.
Cieľom je otvoriť diskusiu o postavení samospráv v legislatívnom procese a o podmienkach, v ktorých zabezpečujú väčšinu verejných služieb pre obyvateľov Slovenska.
Celú tlačovú konferenciu si môžete pozrieť NA TOMTO ODKAZE.
Znenie návrhu ústavného zákona: STRED-navrh-ustavneho-zakona-2026.pdf
Iniciatíva STRED je skupina župných, mestských a obecných politikov, ktorí sa rozhodli prinášať konkrétne návrhy a riešenia a posúvať do verejnej diskusie témy a záujmy ľudí v obciach, mestách a krajoch. Signatármi sú Ondrej Lunter, predseda BBSK; Tomáš Abel, primátor mesta Brezno; Attila Agócs, primátor mesta Fiľakovo; Peter Antal, primátor mesta Žiar nad Hronom; Marián Habovčík, starosta obce Lenka; Stanislav Horník, primátor mesta Hriňová; Gabriel Mihályi, starosta obce Jesenské; Alexandra Pivková, primátorka mesta Lučenec. Iniciatíva STRED má za sebou prvý rok fungovania a rastie. Dnes sú jej priateľmi nielen starostovia a primátori zo stredného ale aj západného a východného Slovenska.