Ilustračná snímka.
Na Slovensku s Novým rokom odštartoval zber kuchynského odpadu. Vo väčšine obcí a miest by sa mal naplno rozbehnúť do šiestich mesiacov.
Bratislava, Košice, ale aj Prešov a tiež pravdepodobne niektoré ďalšie menšie mestá či obce ešte (minimálne) na dva roky dostali výnimky. Počas nich sa budú pri vlastnom kuchynskom odpade spoliehať iba na služby zhodnocovateľov výroby energií v dvoch slovenských spaľovniach. Ponechajme stranou, že envirorezort nepovažuje spaľovanie za optimálnu cestu, ktorá by mala prispieť k celkovému znižovaniu podielu skládkovania komunálnych odpadov v SR. Ťažko však odignorovať, že mestá a obce sa dosť dobre nevedia v najbližších rokoch vlastnými silami obísť bez takej alebo onakej formy tepelného zhodnocovania. Nehovoriac o tom, že kuchynský odpad v bytoch mestských sídlisk ostáva komplikovanejšie riešiteľným problémom ako na vidieku v rodinných domoch.
V Senci usúdili, že aj tak sa dá...
Pomôžme si jedným z náhodných nahliadnutí do skupiny miest a obcí, ktoré sa rozhodli zvládať riešenie kuchynského odpadu od začiatku roka. Do Senca. Pomáhame si „zvláštnosťou“, ktorá nás upútala na jeho mestskej internetovej stránke. Z nej sa dozvedáme, že „do odpadov z kuchyne patria aj zabalené potraviny po dátume spotreby v ich bezprostrednom prvotnom obale, ktoré vznikli z kuchýň domácností...“. Logicky z takto formulovaného textu rezultovala otázka, či jogurt, ktorý splesnivie v plastovom obale, prípadne majonéza po termíne spotreby v obale sklenenom, skončia v hnedom odpadovom košíku (vrecku), v hnedom kontajneri alebo v inom medzičlánku, a následne budú premiestnené na miesto spracovania. Tam budú plast alebo sklo „rozsekané“ spoločne s bielkovinovo-mliečnym obsahom, a takto „pripravený“ kuchynský odpad môže pokračovať v kolobehu akože vhodného spracovania“.
„Odpad z kuchyne nezbierame v hnedých nádobách, do nich ide len odpad rastlinného pôvodu a končí v kompostárni,“ zareagovala na otázku Obecných novín Ivica Gajdošová, vedúca útvaru zelene, údržby čistenia a referentka odpadového hospodárstva na miestnom úrade v Senci. „Do vedierka na zber odpadu z kuchyne ide všetok odpad v prvotnom obale, lebo sa následne zhodnocuje v bioplynovej stanici, ktorá si ho pomelie a zhodnotí. Zvyškový odpad (obaly – pozn. pš) ide na energetické zhodnotenie ako tuhé alternatívne palivo.“
Pani Gajdošová doplnila, že koncom mesiaca pripravia v spolupráci s bioplynovou stanicou video, z ktorého bude občanom jasné, ako sa s ich kuchynským odpadom nakladá.
Čo patrí a čo nepatrí do kuchynského odpadu?
Postup a skúsenosť Senca sú zaujímavé, ale zdá sa byť pri nich vhodné si zopakovať základné pravidlá o kuchynskom odpade.
Všeobecne platí, že do tohto druhu odpadu patria zvyšky potravín alebo vareného jedla bez obalov. Vrátane zvyškov zeleniny a ovocia, vrecúšok od čaju, ďalej káva a filtre z kávovaru, škrupiny vajíčok, potraviny po záruke, kvety, listy a odrezky z rastlín.
Nepatria sem plastové obaly okrem kompostovateľných, ani žiadny iný druh obalov (sklo, škatule od mlieka, stavebný materiál a podobne).
Na hodnotenie nábehu je priskoro
Nateraz ťažko celkovo hodnotiť prvé praktické kroky obcí a miest s kuchynským odpadom.
Zjednodušene skonštatujme, že samotné triedenie organizovali a organizujú samosprávy. Napríklad v iniciatívnejších mestách najmä koncom minulého roka rozvážali do panelových domov, ktoré o to požiadali, hnedé nádoby s otvormi, minimalizujúcimi zápach. Zopakujme, že odpad by občania nemali vynášať v plastových a ani v papierových vreckách (okrem biologicky rozložiteľných) do pripravených hnedých kontajnerov na stojiskách, ktorých pravidelné vyprázdňovanie a včasný odvoz zabezpečujú samosprávy.
Na druhej strane v súvislosti s kuchynským odpadom doplňme, že zber zeleného bioodpadu a kompostovanie (BRKO) je ako jeho predvoj v rodinných domoch známy niekoľko rokov. Alebo tiež, že naši dedovia a pradedovia kuchynský odpad najmä na vidieku nepociťovali ako problém...
