Dohoda o klimatických zmenách bude mať dopad aj na slovenské hospodárenie. (Ilustračná foto: Pixabay.com)
Slovensko by na ceste k spoločnému cieľu, ktorý bol stanovený na COP 21, malo urobiť zmeny a opatrenia v rôznych hospodárskych odvetviach. O tom, ktoré sú najpotrebnejšie porozprával Michal Cákoci, hovorca Ministerstva životného prostredia SR a nezávislý poslanec NR SR a ochranár Mikuláš Huba.
12. decembra 2015 prijalo 195 krajín novú právne záväznú dohodu o klimatických zmenách. Ide o prvú významnú multilaterálnu dohodu v tomto storočí, ktorá prináša celosvetový akčný plán boja proti zničujúcim dopadom klimatických zmien a je výsledkom dlhoročného úsilia medzinárodnej komunity. Vlády sa dohodli na dlhodobom cieli udržať nárast priemernej celosvetovej teploty výrazne pod úrovňou 2 °C v porovnaní s úrovňami predindustriálneho obdobia a usilovať sa o obmedzenie jej nárastu len o 1,5 °C, čo by výrazne znížilo riziká a vplyv zmeny klímy. Dohoda zahŕňa výzvu, aby sa čo najskôr stanovilo maximum celosvetových emisií, pričom sa uznáva, že v rozvojových krajinách tento krok bude trvať dlhšie. Následne je potrebné na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov dosiahnuť rýchle zníženie emisií. Krajiny pred parížskou konferenciou a počas nej predkladali komplexné národné akčné plány v oblasti klímy na zníženie svojich emisií. Ani 185 plánovaných príspevkov krajín vypracovaných pred konaním konferencie v Paríži spolu nepostačuje na udržanie nárastu teploty pod úrovňou 2 °C pred koncom storočia. Dohoda však načrtáva spôsob, ako je možné tento cieľ dosiahnuť.
Ambiciózne záväzky
Všetky krajiny majú mať redukčné záväzky, ale na rozdiel od minulosti si každá krajina stanovuje sama, akým spôsobom a v ktorých sektoroch sa bude usilovať o zníženie. Očakáva sa, že rozvinuté krajiny, ktoré už mali záväzky podľa Kjótskeho protokolu, budú pokračovať v podobnom duchu. Napríklad Európska únia má záväzok znížiť svoje emisie do roku 2030 o 40 percent, v porovnaní s rokom 1990. Spojené štáty a Kanada si zvolili ako východiskový rok, rok 2005 a redukčné záväzky -28 percent resp. 30 percent do roku 2025. Viaceré krajiny tiež zahrnuli aj dlhodobejšie vízie ako napríklad uhlíkovú neutralitu (to znamená, že vypustia len toľko emisií, koľko pohltia ekosystémy). Rozvojové krajiny zohľadňujú pri stanovovaní záväzkov svoje národné kapacity a okolnosti. Vo všeobecnosti sa od nich neočakávajú zatiaľ absolútne redukčné záväzky. Skôr sú ich snahy vyjadrené odklonom od doterajších postupov, zlepšením príslušných indikátorov, ako sú emisie na osobu, emisie na jednotku HDP a pod. Viaceré krajiny indikovali, že s finančnou pomocou a s transferom technológií z rozvinutých krajín je potenciál na znižovanie emisií ďaleko väčší. Malý počet krajín, ktoré sú najmenej rozvinuté alebo malé ostrovné štáty, môžu predložiť svoje záväzky podľa vlastného uváženia.
Viac v Obecných novinách 3-4/2016 na str. 7
