Klimatické zmeny, hospodárenie s vodou, ochrana biodiverzity a zdieľanie skúseností z environmentálnych auditov sú hlavné témy výročného stretnutia pracovnej skupiny pre environmentálne audity (Working Group on Environmental Auditing – EUROSAI WGEA), ktorú v týchto dňoch hostí Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. Zástupcovia 44 národných kontrolných inštitúcií z celej Európy, vrátane Európskeho dvora audítorov a Izraela diskutujú o tom, ako nastaviť auditnú metodiku, kritériá a merateľné ukazovatele, ktoré umožnia hodnotiť pokrok krajín v oblasti klimatických zmien a ochrany vody. Kontrolóri z Portugalska predstavia konkrétne príklady z prierezového auditu zameraného na manažment vody, holandskí audítori zase riziká z kontroly zameranej na znižovanie spotreby pitnej vody. Do diskusií sa zapoja aj odborníci zo štátnych inštitúcií, akademického prostredia, vrátane Slovenskej akadémie vied.
„Vodu dnes nie je možné považovať len za strategickú surovinu, ale podľa názoru európskych kontrolórov je to národné bohatstvo a aj preto potrebujú národné štáty dlhodobú stratégiu rozvoja vodárenskej infraštruktúry s jasne zadefinovaným finančným krytím a ochranou verejného záujmu. Každá štátna či verejná inštitúcia musí konať aktívne a preventívne, nie až vtedy, keď je potrebné hasiť požiar,“ zdôrazňuje predseda národnej autority pre externú kontrolu Ľubomír Andrassy.
Klimatické zmeny, vysoké teploty a extrémne suché počasie majú čoraz väčší vplyv na dostupnosť vody a následne na bezpečnosť obyvateľstva či rozvoj regiónov. Viac ako tretina územia Európy už dnes trpí suchom a zastaraná infraštruktúra spôsobuje straty pitnej vody na úrovni takmer 33 %, pričom do roku 2050 by mal vzrásť dopyt po vode až o polovicu. Na Slovensku predstavuje modernizačný dlh v oblasti vodovodov a kanalizácií viac ako 10 miliárd eur. Viac než 400 spomedzi 2927 obcí stále nemá prístup k verejnému vodovodu a len tri štvrtiny samospráv sú napojené na verejnú kanalizáciu.
Európska komisia preto v tomto roku prijala stratégiu vodnej odolnosti, ktorá má pomôcť členským štátom pripraviť sa na chronický nedostatok vody a extrémne výkyvy počasia spôsobené klimatickou zmenou. Dokument zdôrazňuje potrebu vytvárať strategické partnerstvá a spájať štátne, verejné i privátne investície do vodovodov a kanalizácií, najmä s dôrazom na rozširovanie a modernizáciu existujúcej siete. Zodpovednosť za rozvoj strategickej vodárenskej infraštruktúry nesie štát spoločne s miestnymi samosprávy. Zatiaľ čo jej správu a údržbu zabezpečujú obecné vodárenské spoločnosti pod kontrolou samospráv, rozvoj infraštruktúry cez udržateľné financovanie je primárnou zodpovednosťou štátu. „Dnes sa na Slovensku bezmála tretina pitnej vody stratí v zemi pre deravé potrubia pred tým, než sa dostane k spotrebiteľovi. Preto musia kompetentné inštitúcie, rezort životného prostredia či Úrad pre reguláciu sieťových odvetví hľadať spôsoby, ako financovať rozvoj vodovodov. A to aj preto, že nedostatok zdrojov môže vyústiť do skrytej privatizácie a verejné korporácie ovládne súkromný kapitál, s výrazne limitovanou verejnou kontrolou,“ konštatuje Ľ. Andrassy.
Skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú, že odlievanie finančných zdrojov z vodárenských spoločností viedlo v mestách ako Paríž, Berlín či vo Veľkej Británii a susednej Českej republike k zhoršeniu technického stavu vodovodov, kanalizácií. Podobná situácia je aj v niektorých slovenských vodárenských spoločnostiach. Aby sa zabezpečil prístup obyvateľov k pitnej vode a predišlo sa znečisťovaniu životného prostredia, museli uvedené európske mestá tieto spoločnosti spätne odkúpiť alebo prevziať ich správu za miliardové sumy. Európski kontrolóri upozorňujú, že národné vlády majú povinnosť obmedziť odliv peňazí z vodárenského segmentu a majú vytvoriť finančne udržateľný viaczdrojový systém, ktorý nasmeruje viac zdrojov do údržby, opráv a rozvoja kritickej infraštruktúry štátu. Limitované financie sú totiž často odlievané cez vyplácanie dividend, výnosov z dlhopisov či predražené dodávky služieb v rámci skupiny alebo cez marketingové a poradenské kampane.
Na Slovensku k väčšej ochrane verejného záujmu prispel aj kontrolný úrad. Po zrealizovaní kontroly zameranej na vodárenské spoločnosti a apeloch na vážnu situáciu v niektorých vodárenských spoločnostiach parlament schválil novelu zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Sprísnia sa ňou podmienky kontroly aj nakladania s vodárenským majetkom, pričom je potrebné posilňovať toto postavenie štátu aj naďalej. Audítori z viac ako 40 krajín Európy sa zhodujú, že voda sa v dôsledku klimatických zmien stáva strategickou komoditou s rastúcou hodnotou. Ak sa štát nebude aktívne starať o jej ochranu a správu, hrozí, že stratí kontrolu nad najcennejším prírodným zdrojom. „Ak má štát investovať do tejto strategickej infraštruktúry stovky miliónov eur, má povinnosť zabezpečiť kontrolu, ako sú tieto zdroje využívané, ako sa zabezpečuje obnova a rozvoj vodovodov. Len cez aktívny dohľad štátu a jasné legislatívne pravidlá zabezpečíme, že voda ostane verejným bohatstvom a nie ziskom úzkych lobistických skupín,“ uzavrel predseda národných kontrolórov.