Rok 2024 bol najteplejším rokom v histórii celosvetových meraní. Prebiehajúce klimatické zmeny spôsobili vlny horúčav, rozsiahle a nekontrolovateľné požiare a každý kontinent čelil záplavám či veterným búrkam. Národné vlády museli na odstraňovanie dôsledkov týchto prírodných katastrof vynakladať čoraz viac miliárd eur z verejných rozpočtov. Slovensko a krajiny strednej Európy pociťujú negatívne dopady zmeny klímy najmä na poklese hladín podzemných vôd, vysychaní potokov a rozširovaní oblastí, ktoré trpia extrémnym suchom. Národné kontrolné úrady preto považujú sucho a ochranu vodných zdrojov za strategické oblasti, ktorým by mali vlády, parlamenty, ako aj občianska spoločnosť venovať zvýšenú pozornosť. Celosvetové ekonomické straty v dôsledku škôd spôsobených extrémnym počasím v roku 2024 presiahli dva bilióny eur.

Otepľovanie sa stalo jedným z najvýznamnejších globálnych rizík, ktoré nepozná hranice štátov ani regiónov a ohrozuje civilizáciu ako celok. Na tomto závere sa zhodli audítori z viac ako osemdesiatich kontrolných úradov sveta, ktorí sa stretli na Malte počas 23. výročnej konferencie pracovnej skupiny pre environmentálne audity (WGEA) celosvetovej kontrolórskej organizácie INTOSAI. Zástupcovia slovenského Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) prezentovali medzinárodnému spoločenstvu závery auditu, ktorým v roku 2024 preverovali účinnosť národných opatrení na ochranu klímy. „Ukazuje sa, že Slovensko v ostatnom období stagnuje pri realizácii akčných plánov, financovaní projektov zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov, ochranu vodných tokov či realizácii protipovodňových opatrení,“ uviedol predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy. Zároveň dodal, že dôsledky globálneho otepľovania dnes ohrozujú nielen majetok, ale aj životy občanov nenápadným, plazivým spôsobom oveľa viac, než iné bezpečnostné riziká.

„Rozhodnutia o násobnom zvyšovaní výdavkov na zbrojenie prijímame ako nevyhnutnosť. No vojnové konflikty fatálnym spôsobom degradujú výsledky dlhoročných environmentálnych projektov. Budúca realizácia týchto zámerov je v globálnom meradle vážne ohrozená. Pokračujúce znižovanie investícií do ochrany prírody bude mať pritom nevyčísliteľné dôsledky na zdravie a výrazné zníženie kvality života miliónov ľudí, podporí nekontrolovateľnú migráciu a naruší celý ekosystém Zeme,“ upozorňuje Ľ. Andrassy.

Zástupca Úradu Organizácie spojených národov (OSN) pre znižovanie rizika katastrof Animesh Kumar počas konferencie konštatoval, že ochrana vody musí byť celosvetovou prioritou. Vyžaduje si koordinované úsilie národných vlád, verejného sektora, neziskových organizácií aj jednotlivcov. Nezávislé kontrolné inštitúcie majú v tejto oblasti zohrávať kľúčovú úlohu – nielen pri nezávislom vyhodnocovaní pokroku, ale aj ako hnacia sila a nositelia zmeny. Z pohľadu OSN je voda strategickou surovinou pre život, potravinovú bezpečnosť a udržateľný ekonomický rozvoj regiónov. V 21. storočí nemajú bezpečný prístup k pitnej vode viac ako 2 miliardy ľudí. Tretina svetovej populácie nemá vytvorené základné hygienické podmienky, chýba im prístup k verejnej kanalizácii.

Členovia WGEA sa zhodujú, že voda, vodné zdroje a vodárenská infraštruktúra nesmú byť predmetom komercializácie, pri ktorej by prístup k nim limitovalo konkurenčné prostredie. „Voda a vodné zdroje musia zostať pod verejnou kontrolou. Prístup k vode musia občanom garantovať verejné alebo štátne inštitúcie,“ uviedol zástupca úradu OSN A. Kumar. Na významné riziká v oblasti slovenského vodárenstva dlhodobo upozorňuje aj slovenský kontrolný úrad. Štátne inštitúcie a samosprávy, ktoré sú zodpovedné za dodávku pitnej vody do domácností a modernizáciu vodárenskej infraštruktúry, čelia investičnému dlhu v hodnote niekoľkých miliárd eur. Výsledkom sú takmer 30-percentné straty vody v zastaraných rozvodoch.

Pokrok krajín v oblasti ochrany životného prostredia budú nezávislé kontrolné inštitúcie hodnotiť pomocou jednotnej metodiky Climate Scanner, ktorú v rokoch 2023 – 2025 spoluvytvárali aj slovenskí kontrolóri. Ide o prvý globálny nástroj umožňujúci nestranne zhodnotiť napredovanie krajín v klimatických a environmentálnych politikách. Členovia WGEA vyjadrili podporu tomu, aby bola metodika oficiálne schválená na jesennom kongrese svetových kontrolórskych inštitúcií v Egypte a slúžila ako dobrá prax pre členské štáty OSN. „Kontrolné úrady stoja pred novými výzvami a vďaka medzinárodnej metodike budeme schopní objektívne hodnotiť environmentálne stratégie a nestranne posudzovať efektivitu použitia zdrojov. V neposlednom rade globálne pravidlá nám pomôžu zúčtovať širší prínos opatrení na kvalitu života ľudí,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy.