Kolonádový most v Piešťanoch sa po rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie posunul k samotnej sanácii pilierov č. 1 a 2. ÚVO zamietol námietky neúspešného uchádzača a konštatoval, že námietky boli neopodstatnené. Mesto Piešťany preto očakáva podpis zmluvy so zhotoviteľom v najbližších dňoch.

Rozhodnutie ÚVO odstránilo prekážku pred podpisom zmluvy

Mesto Piešťany pripravovalo sanáciu pilierov Kolonádového mosta dlhodobo. Po uzavretí mosta v októbri 2025 boli na základe nových zistení aktualizované podklady pre sanáciu pilierov č. 1 a 2. Súčasťou prípravy bola aj batymetria, ktorá umožnila presnejšie určiť polohu existujúcich pilót a aktualizovať projekt sanácie.

V roku 2026 mesto vyhlásilo verejné obstarávanie na realizáciu sanačných prác. Po jeho vyhodnotení podal neúspešný uchádzač MBM-GROUP, a. s. námietky na Úrad pre verejné obstarávanie.

ÚVO po preskúmaní dokumentácie a námietok konštatoval ich neopodstatnenosť. Zároveň uviedol, že nebolo preukázané, že by mesto pri otváraní a vyhodnocovaní variantných ponúk postupovalo netransparentne alebo že by umožnilo neprípustnú zmenu ponuky.

„V tejto chvíli sa nachádzame v situácii, keď bude môcť byť podpísaná zmluva. Očakávame, že k jej podpisu dôjde v najbližších dňoch,“ uviedol primátor mesta Piešťany Peter Jančovič.

Po podpise zmluvy bude možné pristúpiť k samotnej realizácii sanácie pilierov č. 1 a 2.

Na most pribudne 42 senzorov

Mesto zároveň počas prípravy sanácie pokračovalo v ďalších odborných krokoch. Jedným z nich je zavedenie nového systému online sledovania stavebno-technického stavu mosta.

Na Kolonádovom moste bude osadených 42 senzorov, ktoré budú sledovať jeho pohyby a deformácie. Systém bude zaznamenávať predovšetkým vertikálne a horizontálne pohyby a náklony konštrukcie. Dva špeciálne senzory budú slúžiť na sledovanie väčších posunov.

image.png

Výhodou systému je priebežné online získavanie dát. Frekvenciu zaznamenávania možno podľa potreby nastaviť až na 15-sekundové intervaly. Konkrétne nastavenie bude závisieť od potrieb odborníkov a aktuálnej situácie na moste.

Montáž senzorov už začala a kompletné zapojenie systému so všetkými 42 senzormi sa očakáva v najbližšom období.

Technológia vyvinutá na Univerzite v Parme

Použitá technológia vychádza z vývoja na Univerzite v Parme, kde bola podľa profesora Andreu Segaliniho vyvíjaná približne pred desiatimi rokmi. Následne bola využitá pri sledovaní viacerých konštrukcií v Taliansku, Európe aj ďalších častiach sveta.

Profesor Segalini na tlačovej konferencii vysvetlil princíp systému v anglickom jazyku. Technológia využíva 3D MEMS senzory, ktoré umožňujú veľmi presné zaznamenávanie malých deformácií a rotácií konštrukcie. Dáta zo senzorov sa zhromažďujú a systém dokáže pri nastavení príslušných parametrov upozorniť na neštandardný vývoj sledovaných veličín.

Dôležité je, že senzory nebudú slúžiť iba počas samotnej sanácie. Systém je navrhnutý tak, aby zostal na moste počas sanačných prác aj po ich dokončení a poskytoval odborníkom údaje o správaní konštrukcie aj v ďalších rokoch.

„Nejde len o to vedieť, v akom stave je most dnes. Dôležité je sledovať, ako sa jeho stav a správanie menia v čase a ako naň pôsobí zaťaženie, zmeny teplôt či povodňové situácie,“ povedal primátor Jančovič.

image-1.png

Online údaje aj ako včasné varovanie

Jednou z významných vlastností systému je možnosť nastavenia včasného varovania. Pri zaznamenaní neštandardného vývoja môže systém upozorniť zodpovedné osoby a odborníkov, ktorí môžu na vzniknutú situáciu reagovať.

Systém bude zároveň poskytovať údaje, ktoré môžu byť využiteľné nielen pri samotnej sanácii, ale aj pri dlhodobej starostlivosti o most. Odborníci tak budú môcť lepšie vyhodnocovať napríklad vplyv teplotných zmien, povodňových stavov či ďalších zaťažení na konštrukciu.

Online sledovanie je v súčasnosti zabezpečené na obdobie piatich rokov, pričom systém bude priebežne vyhodnocovať získané dáta a vytvárať odborné správy.

Mesto pripravuje aj ďalšiu etapu

Sanácia pilierov č. 1 a 2 je významným krokom, no mesto zároveň pripravuje aj ďalšie opatrenia súvisiace so stavom Kolonádového mosta. V spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom sa pripravuje riešenie úpravy dna Váhu v okolí mosta.

Mesto už zároveň začalo pracovať na 3D modeli prúdenia rieky v oblasti Kolonádového mosta, ktorý má pomôcť pri príprave ďalších krokov súvisiacich s úpravou dna v priestore približne 20 metrov pred a 20 metrov za mostom.

„Nečakáme iba na podpis zmluvy a začiatok stavebných prác. Čas využívame aj na prípravu ďalších krokov, ktoré budú potrebné na zabezpečenie dlhodobej stability a bezpečnosti Kolonádového mosta,“ uviedol primátor.

Kolonádový most tak vstupuje do ďalšej etapy – po dlhodobej príprave, odborných meraniach, aktualizácii projektovej dokumentácie a ukončení procesu verejného obstarávania sa približuje k samotnej sanácii pilierov č. 1 a 2. Súčasne bude vďaka novému systému odborného online sledovania možné podrobnejšie sledovať správanie mostnej konštrukcie počas sanácie aj v nasledujúcich rokoch.