Štát aj spoločnosť majú svoje špecifické charaktery. (Foto: tasr)
Charakter štátu má pomerne dynamickú formu. Mení sa každými výsledkami parlamentných volieb v závislosti od vládnych priorít koaličných partnerov. Je to prirodzené, štandardné a ničím neprekvapujúce. Iné je to však s charakterom spoločnosti.
Charakter spoločnosti sa nemení len pod tlakom volebných výsledkov, ale hlavne pod taktovkou spoločenského vývoja. Príčin, ktoré sa podpisujú pod zmenu charakteru spoločnosti je veľmi veľa. Celkový vývoj, atmosféra, trendy, skúseností i očakávania. A, samozrejme, aj to, keď forma zatieni obsah.
Práve nedávne parlamentné voľby ukázali viac ako ktorýkoľvek prieskum verejnej mienky obrovský rozdiel medzi tým, čo znamená popularita a čo je dôveryhodnosť. Cesta bulvarizácie politiky nás dobehla. Hoci, treba si priznať, museli sme to čakať, lebo nám už veľmi dlho dýchala na chrbát. Jednoducho, bulvár sa stal najsilnejším argumentom, čo v praxi znamená odklon od skutočných tém a uveriteľných riešení. V spoločenskej diskusii stabilné miesto obsadila povrchnosť a zástupné témy. Viac pozornosti a energie sa venuje jednorazovým, pilotným projektom ako trvalej udržateľnosti. Hodnoty zostali v slovníku a preferencie niektorých strán sú blízke sledovanosti reality show. Síce sa nedá jednoznačne povedať, že ich diváci automaticky volia dané strany, ale nie je možné vyvrátiť, že strata obsahu neprekáža časti divákov, voličov a politikov. Inými slovami, televízny formát bez myšlienky preferuje toľko divákov, koľkým nevadia politické strany bez reálneho obsahu.
Jednoducho neschopnosť rozlíšiť medzi popularitou a dôveryhodnosťou vytvorila situáciu, ktorá sa prejavila nedávnymi voľbami a nikto z nás nevie, koľkými ďalšími náš ešte bude sprevádzať. Mení sa charakter spoločnosti a na to treba reagovať.
Sme svedkami toho, ako sa v politike rodia volebné benefity, ktoré profitujú z povrchnosti, straty obsahu a zlyhaní zastupiteľskej demokracie. Zdá sa, akoby v spoločnosti chýbali kladní hrdinovia, pozitívne vzory, inšpiratívne riešenia a hlavne spoločenské sebavedomie. Teda to, čo formuje charakter spoločnosti a nedovolí jej samodeštrukciu.
Nie nadarmo sa hovorí, že človek je odrazom výchovy svojich rodičov. Presne tak by sme sa mali pozerať na samosprávu, ktorá je v konečnom dôsledku domovom svojich obyvateľov, pilierom lokálnych komunít a kostrou spoločnosti. Napriek tomu je samospráva ešte stále na chvoste globálneho záujmu, hoci ona jediná dnes dokáže prinavrátiť spoločnosti to, čo v nej výrazne absentuje. Hodnoty, tradície, férovosť, inšpiráciu a pozitívnu energiu. Nie nadarmo ríšska ústava vyjadrila právo obce spravovať svoje záležitosti jasným princípom: „Základom slobodného štátu sú slobodné obce“. Teda samospráva ponúka východiska a riešenia. Nikdy nekandiduje, napriek tomu je dlhodobo najdôveryhodnejšia. Ako strany i vlády. A presne túto devízu treba znásobiť, pretože tieto výsledky sú dôkazmi uplatňovania princípu subsidiarity, a teda presadzovania riešení čo najbližšie k občanovi. Ak vieme riešiť problém tam, kde vznikol, dokážeme ho pochopiť, vysvetliť a hlavne riešiť.
Rozdielov medzi charakterom štátu a charakterom spoločností je veľa. Kým prvý dokážeme korigovať každými voľbami, ten druhý sa nevzťahuje na dátum volieb, ale na našu silu meniť spoločnosť na dôveryhodný verejný priestor, ktorý bude čo najlepšie vyhovovať nám všetkým. Skúsme sa pozrieť do miest a obcí a inšpirovať sa v tom, ako umocňujú lokálpatriotizmus, podporujú spoločenskú zodpovednosť a prinášajú riešenia vhodné pre mnohé ďalšie mesta či obce. Je to oveľa lepšie ako čakať, že spoločnosť za nás opraví niekto iný.