Materiál podľa Settey Hajduchovej počíta s projektami obnovy riek a mokradí tam, kde to je možné a bezpečné. Počíta so spriechodňovaním či odstraňovaním migračných bariér na tokoch a  tiež s prehodnotením existujúcich lokalít pre výstavbu malých vodných elektrární. Z pohľadu dosahov na životné prostredie by sa podľa nej mali prehodnotiť už postavené elektrárne.

"Na Slovensku nie je v dobrom stave vyše 58 percent vodných útvarov, prijatím Smernice o vode sme sa, podobne ako ďalšie členské krajiny Európskej únie, zaviazali alarmujúcu situáciu zmeniť a vrátiť podzemným a povrchovým vodám dobrý stav do roku 2027," uviedla Settey Hajduchová.

Zmena prístupu k vodám je podľa nej preto, aby sa zastavil úbytok biodiverzity v riekach, prispeje k zmierneniu dôsledkov klimatickej zmeny a k udržaniu vody v krajine.

WWF Slovensko zároveň ocenil proces tvorby Koncepcie vodnej politiky, do ktorého prizvali odborníkov a inštitúcie z rôznych oblastí a sektorov.

Koncepciu vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 predložilo Ministerstvo životného prostredia SR do medzirezortného pripomienkového konania. Zastaviť má pokles množstva podzemných vôd, znečisťovanie vôd, zabezpečiť dostatok pitnej vody v regiónoch a postupne obnoviť poškodené vodné útvary. Má zabezpečiť aj vhodný manažment a ochranu lužných lesov, a to vrátane ich revitalizácie a obnovy.