Ilustračná snímka: (tasr).
Mesto Košice chce byť jedným z lídrov procesu klimatickej transformácie plánovania, rozhodovania a konania na Slovensku.
Súčasťou tohto procesu je aj vytvorenie a postupná aplikácia Adaptačného plánu mesta Košice na zmenu klímy na roky 2022-2030, ktorý v utorok oficiálne prevzalo od Karpatského rozvojového inštitútu (KRI).
Ako povedal primátor Jaroslav Polaček, mesto je potrebné riadiť na základe dát. Týmto dokumentom podľa neho nadväzujú aj na aktivity súvisiace s kandidatúrou na titul Európske hlavné zelené mesto. „Adaptačný plán nám na základe zozbieraných dát umožní zodpovednejšie a lepšie rozhodovať o ďalšom rozvoji mesta, napríklad pri tvorbe nového územného plánu, poskytne silné argumenty pri získavaní európskych grantov, no hlavne pomôže zmierniť dosahy klimatických zmien na naše mesto,“ povedal s tým, že získané dáta postupne aplikovali už aj do programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, akčných plánov mesta či do tohtoročného rozpočtu.
Dokument približne za dva roky zostavil odborný tím KRI v spolupráci s odborníkmi z viacerých oblastí aj magistrátom. Do procesu zapojili i verejnosť, napríklad cez takzvané pocitové mapy či dotazníkový prieskum. Podľa mesta je dokument založený na inovatívnej metodike, ktorá je svojou komplexnosťou a detailnosťou unikátna na Slovensku. Jeho tvorba stála viac ako 214 000 eur, pričom 95 percent je financovaných z eurofondov, zvyšok nákladov hradí KRI.
Podľa riaditeľa KRI Andreja Steinera analyzovali dokopy 75 štvorcových kilometrov. Prvá časť dokumentu hodnotí zraniteľnosť oblastí mesta v súvislosti s najvážnejšími klimatickými hrozbami pre Košice, ako sú horúčavy, záplavy z prívalových dažďov a sucho. Druhou časťou je adaptačný plán, ktorý sa zameriava na opatrenia a riešenia a treťou je príručka pre verejnosť.
„Toto je aj nástroj na plánovanie novej výstavby v Košiciach. Je potrebné dávať pozor, aby sa nestavalo tam, kde to je najohrozenejšie, prípadne aby sa nerobili také aktivity, ktoré budú stav ešte zhoršovať - napríklad pri zrýchľovaní odtoku vody,“ uviedol Steiner.
Čo sa týka horúčav, najexponovanejšie je podľa neho centrum mesta, časť okolo Technickej univerzity v Košiciach, ale aj mestská časť (MČ) Košice-Juh. Medzi navrhovanými opatreniami sú napríklad tienenie, aplikovanie zelených striech či vertikálnych stien, zvýšený počet pitných fontán, využívanie odrazových farieb a iné. „Je to séria opatrení, ktoré sú pre MČ finančne dostupné a dajú sa realizovať. S každou MČ sme hovorili osobitne. Povedali nám, čo idú robiť, čo by chceli. Každá MČ má na tom svoj podiel, dávala svoje nápady,“ doplnil Steiner.
Úlohou mesta je podľa jeho slov následne zabezpečiť odbornú kapacitu na úrovni samosprávy, ktorá sa bude danou oblasťou zaoberať. Primátor pripomenul, že mesto už vytvorilo napríklad Referát dátovej politiky a analýz.
Uvedený dokument má byť zverejnený aj na webovej stránke KRI.
