Nie je cieľom tohto článku diskutovať, či by (akékoľvek) spaľovanie alebo energetické zhodnocovanie malo alebo nemalo patriť medzi spôsoby zbavovania sa komunálnych odpadov. Preto najskôr zopakujme, že metán (CH4) – čo zdôraznila aj nedávna klimatická konferencia OSN v Glasgowe – patrí k najagresívnejším a často sa vyskytujúcim nebezpečným plynom, ohrozujúcim stabilizáciu zemskej klímy. Jeho skleníková účinnosť je približne 80-krát vyššia ako účinnosť oxidu uhličitého (CO2).
Rola vykazovania v CO2
Kvôli zjednodušeniu sa však „uhlíková stopa“ vyjadruje hlavne v jednotkách CO2. Pri jej znižovaní (zvyšovaní) nejde len o vyskytujúcu sa hmotnosť uhlíka samotného, ale tiež o emitované skleníkové plyny ako metán, oxid dusný a ďalšie. Teda o emisie, ktoré (okrem prirodzeného výskytu v prírode) vznikajú tiež činnosťou človeka pri spotrebe fosílnych palív (ropy) v doprave alebo pri produkcii tepla, vyrobeného z uhlia alebo elektriny.
Faktom ostáva, že v súčasnosti ako obyvatelia Slovenska svojou činnosťou prispievame ku vzniku 34 percent metánu v krajine. Pritom hlavne naše skládky odpadov, na ktorých dnes končí polovica KO, roky ostávajú jeho najväčším producentom. Aj preto sa SR zaviazala do rokov 2031 – 35 znížiť skládkovanie KO na 10 percent. Päťnásobne menej oproti dnešku.
Najskôr závery analytičky WOOD & Company
V tejto súvislosti zaujímavé informácie v súvislosti so znižovaním uhlíkovej stopy zverejnila Eva Sádovská, analytička WOOD & Company na portále FinReport.sk. Analyzovala uhlíkovú stopu v ôsmich slovenských krajských mestách v roku 2020. Dnes konštatuje, že najekologickejšími boli dve najväčšie: Košice a po nich Bratislava. Až potom s výrazným odstupom nasledoval zvyšok, zastúpený Nitrou, Trnavou. Trenčínom, Žilinou, Banskou Bystricou a Prešovom. Výrazným rozdielom podľa Sádovskej je, že Košice aj Bratislava využívali a využívajú na likvidáciu odpadov spaľovne. Ostatné krajské mestá nie. Navyše Košice odpady energeticky zhodnocovali a zhodnocujú vo forme výroby tepla pre domácnosti, čím predbiehajú Bratislavu (tá istú čas KO skládkuje). Riešenie energetickým zhodnocovaním v Košiciach (teplo pre 2400 domácností) je autorkou vnímané podobne ako likvidácia odpadov v škandinávskych krajinách (Švédsko, Fínsko, Dánsko). Severania svoje odpady z kategórie v súčasnosti „nerecyklovateľných“ – vrátane KO – desaťročia energeticky zhodnocujú. Energetické zhodnocovanie vníma EK ako jednu z možností riešenia odpadovej politiky v členských štátoch.
(Pozn. pš: Kvôli objektívnosti dopĺňame, že finančná česko-slovenská skupina WOOD & Company, ktorá využíva služby E. Sádovskej, je stopercentným vlastníkom spoločnosti ewia, a.s. Ewia v máji 2020 ohlásila vybudovanie piatich centier cirkulárnej ekonomiky (CCE) na Slovensku – spolu za vyše 600 miliónov eur. Každé CCE za 120 miliónov eur. Prvé má stáť v Šali, ďalšie v okrese Trnava... Všetky finančné zdroje na budovanie pokrýva WOOD & Company, do ktorej patrí aj skupina Kosit, vlastniaca košickú spaľovňu.)
Ako analytička postupovala?
E. Sádovská vychádzala z existujúcich štatistík, podľa ktorých Slovensko vlani vyprodukovalo 2,4 milióna ton komunálnych odpadov (KO), z toho osem krajských miest približne štvrtinu. Miera triedenia KO sa podľa nej v krajských mestách pohybovala od 29 do 53 percent.
Ako sa preukázali prednosti energetického zhodnocovania KO?
Spolu v roku 2020 skončilo na slovenských skládkach 1,17 milióna ton KO. Pokiaľ ide o porovnanie uhlíkových stôp, prirovnala E. Sádovská toto množstvo k „stope“ 15-tisíc osobných automobilov, ktoré by museli počas roka každý deň absolvovať trasu Bratislava – Košice a späť. Analytička vychádzala z poznatku, že z jednej tony skládkovaného KO unikne približne 870 až 880 kilogramov ekvivalentu CO2 (skleníkového plynu).
Pri samotnom hodnotení krajských miest si pomohla argumentom odborníka na odpadové hospodárstvo L. Halásza, že z tony energeticky zhodnoteného KO (napríklad v CCE) sa uvoľní 382 kg ekvivalentu CO2. A takisto, že následná výroba elektriny a tepla z odpadu môže nahradiť fosílne zdroje pri výrobe energií, čo sa hodnotí ako „zabránenie“ vzniku skleníkových plynov z týchto zdrojov. A že to uhlíkovú stopu v konečnom dôsledku významne znižuje! Predsa ak „nateraz nerecyklovateľný“ odpad neskončí na skládke, poslúži namiesto fosílnych palív.
„Zabránenie“ sa využíva aj v v iných prípadoch
Z praxe je známe, že podobný či rovnaký princíp určovania vplyvu na zmenu klímy (znižovanie uhlíkovej stopy) formou „zabránenia“ sa využíva aj pri zhodnocovaní iných foriem spracovania a využitia „inak v tom období z nejakého dôvodu nerecyklovateľných“ odpadov. „Zabránené“ emisie CO2 sú také, ktoré neboli vypustené do atmosféry vďaka použitiu postupov s nižšími alebo žiadnymi emisiami skleníkových plynov prostredníctvom zmeny technologických alebo manažérskych postupov. V prípade energetického použitia, pri ktorom sa vytvorí elektrická energia a teplo, dochádza k zabráneniu vzniku emisií CO2 z ich konvenčnej výroby, kde sú ako hlavné suroviny používané fosílne zdroje (uhlie, plyn).
Košice s najnižšou uhlíkovou stopou
Podľa prepočtov E. Sádovskej vykazovali najnižšiu uhlíkovú stopu pri nakladaní s odpadom Košice - 132 kilogramov ekvivalentu CO2 na tonu KO. Po nich Bratislava s 243 kg. Ostatné krajské mestá vykázali vlani uhlíkovú stopu vyššiu ako 350 kg ekvivalentu CO2 na tonu KO.