Výr západosibírsky (Bubo bubo sibiricus) je poddruhom výra skalného a je známy najsevernejším areálom výskytu zo všetkých sov. Prirodzene sa vyskytuje od Uralu až po Altaj. Košická zoo ho začala chovať koncom minulého roka, keď v kolekcii vtákov pribudol pár, a to deväťročná samica a o rok starší samec. Soví pár sa veľmi rýchlo aklimatizoval, keďže už v tejto sezóne úspešne zahniezdil.

O chovateľskom úspechu svedčí skutočnosť, že za posledný rok sa vyliahlo dovedna len osem mláďat výra západosibírskeho v piatich zoologických záhradách na svete. „Tieto sovy si nestavajú žiadne zložité hniezda. Uspokoja sa s priehlbinou v skalách alebo aj s krytými nedostupnými miestami. Ide o skôr klasický priebeh inkubácie, keď samica zahrieva vajcia a samec sa o ňu všestranne stará. Stráži hniezdo a nosí jej potravu. Inkubácia môže trvať aj vyše mesiaca,“ vysvetlil zoológ Patrik Pastorek.

Výr západosibírsky sa živí cicavcami, ale aj vtákmi strednej veľkosti. Ide o jednu z najväčších sov na svete. V porovnaní s výrom skalným má omnoho svetlejšie sfarbenie.

Zoo Košice chová v súčasnosti šesť druhov sov, pričom všetky patria k ohrozeným. Tak ako ostatné zvieratá v zoo, aj sovy musia dostať nezameniteľné označenie. Predovšetkým u cicavcov ide o tzv. čipovanie, u vtákov o krúžkovanie. V utorok v košickej zoo označili aj najmladšie prírastky výrov západosibírskych. Každý krúžok okrem označenia krajiny obsahuje aj jedinečný číselný kód.