Kostol Narodenia Panny Márie v obci Krušovce. Snímka zdroj: (sk.wikipedia.org).
Kostol Narodenia Panny Márie v centre obce Krušovce v okrese Topoľčany mení svoj vzhľad. Kostol bol dlhé roky v očiach verejnosti vžitý ako barokový dvojvežový kostol s jednoduchými fasádami.
„Ide však o románsky kostol s bohatou históriou, ktorý bol v minulosti oveľa malebnejší. V písomných prameňoch vidno odkaz aj na stopy existencie kláštora a s poukázaním na dvojvežové priečelie sa otvorila otázka, či bol kostol v minulosti súčasťou kláštorného komplexu rádu disponujúceho kapacitami nemeckej stavebnej hute,“ uviedla Eva Gažiová z Krajského pamiatkového úradu v Nitre.
V roku 2012 pristúpil Farský úrad Krušovce k rozsiahlej obnove tejto národnej kultúrnej pamiatky. O dva roky neskôr bol vykonaný reštaurátorský výskum v interiéri kostola a v roku 2015 pokračoval reštaurátorský výskum v exteriéri na fasádach kostola paralelne s pamiatkovým architektonicko-historickým výskumom. Účelom výskumov bolo spresnenie datovania vývojových etáp kostola, spoznanie jeho technologickej a výtvarnej koncepcie, vyhodnotenie zachovaných starších omietok a dôkladnejšie preskúmanie architektonických prvkov objektu kostola v jeho jednotlivých stavebných etapách s cieľom stanoviť vhodnú metodiku jeho obnovy.
Výskum v exteriéri kostola identifikoval vzhľad kostola v románskej etape - okolo roku 1250, následne v dvoch gotických etapách a boli identifikované tri stavebné úpravy v renesancii, dve v baroku a z novodobých úprav secesná stavebná úprava kostola na začiatku 20. storočia. Výtvarné a architektonické prvky odkryté vykonanými výskumami, ako nástenné maľby, architektonické prvky a omietky z románskeho obdobia, gotiky a renesancie, ktoré boli donedávna skryté pod novodobými vrstvami náterov a omietok, potvrdzujú výnimočnosť tohto kostola. „Románsky kostol v Krušovciach zostal vo svojej pôvodnej hmote zachovaný dodnes bez väčších stavebných zásahov do jeho primárneho románskeho pôdorysného a objemového riešenia. V kompaktnom rozsahu zachovania pôvodnej románskej stavby je tak výnimočný minimálne na území Slovenska a možno konštatovať, že zrejme ide o najsevernejšie položený tehlový kostol,“ skonštatovala Gažiová.
Po vyhodnotení reštaurátorských výskumov a pamiatkového výskumu kostola sa dospelo ku konečnej metodike obnovy, ktorou sa kostolu prinavráti jeho románsky vzhľad. Obnovou metódami reštaurovania budú kostolu prinavrátené nálezy najstarších architektonických článkov, ktoré preukázateľne dokladujú jeho románsky pôvod.
