"Nielen diváci sú pre nás veľmi dôležití, ale aj samotní pretekári, ktorí majú tú odvahu pustiť sa dolu strmým svahom s prevýšením 400 metrov a vyše 1,5 kilometra držať v stope v hlbokom snehu svoje krňačky," povedal predseda občianskeho združenia Krňačky Turecká a starosta obce Ivan Janovec.

Tento rok bolo odvážnych posádok pomenej. Súťažilo ich len 11, z toho jedna mala čisto ženské osadenstvo – Marianna Cisáriková a Andrea Grečová. Podľa Janovca boli však roky, keď sa na štart postavilo aj 40 či 50 dvojíc.

Podľa neho v posledných rokoch trochu stagnuje záujem ľudí o výrobu samotných krňačiek. Aktuálne sa tým zaoberá len niekoľko zanietených jednotlivcov. "Naším záujmom je však osloviť mladých ľudí, aby sa tomu venovali, a spolupracovať aj s tými, ktorí majú odvahu súťažiť," dodal.

Krňačky sa v jednotlivých slovenských dedinách, kde sa organizujú preteky na týchto starobylých saniach, volajú rôzne. Niekde sú krnohy, inde krnohe či krnaky, alebo krnačky či krne. Názov zjednocuje krivé drevo samorast - krnáč.

Krňačky na Slovensko priniesli pred stáročiami drevorubači z rakúskeho Tirolska. Krňačky boli aj sánkami minulých detských generácií. V lete sa využívali na sťahovanie sena z ťažko dostupných terénov. Dnes sa na dopravu materiálu používajú len ojedinele, zato sa však stali vhodným náradím folklórno-športových podujatí v rámci krňačkových pretekov.