Moravské mesto Kroměříž vytvorením Expozície Karla Kryla mu vzdalo hold a uctilo si pamiatku svojho slávneho rodáka. Ako pesničkár patril medzi najvýraznejších predstaviteľov komunistického protestsongu v nedávnej československej minulosti, až musel emigrovať do Nemecka.
Divadelno-hudobná expozícia v suteréne starého pivovaru s podtitulom Priestor plný emócií pripomína život a tvorbu tohto buričského básnika a hudobníka. Jej návštevník prechádza chodbou so zrkadlami popísanými milostnou poéziou i básňami na zemi. Niekoľko miestností dokresľuje atmosféru jeho diel. Tam v sede pokojným počúvaním hudby sa možno vžiť do autorových pocitov, ktorý nenávidel totalitnú moc a neslobodu, mal odpor ku každému zlu, nespravodlivosti a morálnym kompromisom. Každá časť expozície je venovaná jednej piesni (Bratříčku, zavírej vrátka, Marat vo vani, Morituri te salutant a iné), ktorú si jednoduchým ovládaním možno zapnúť.
"Expozíciu sme slávnostne otvorili v jeseni 2014. Bol to nápad riaditeľky Domu kultúry Daniely Hebnárovej, ktorá je autorka námetu. Divadelný architekt Jan Konečný to vytvoril veľmi divadelne. Expozícia stojí na Krylovej hudbe a myšlienkach. Obdivujú ju návštevníci z rôznych krajín Európy aj z Austrálie. Najmä v lete je veľmi navštevovaná," uviedol pre TASR jej vedúci Robert Rohál.
Karel Kryl sa narodil (1944) v rodine tlačiara hodnotných kníh. Mal štyri roky, keď so súrodencami a rodičmi pozeral, ako komunisti kladivami rozbíjajú ich tlačiarenské stroje. Rodina sa musela vysťahovať do suterénu neudržovaného domu a žila v biede. Aj pre lepšie vzdelávacie podmienky detí sa presťahovali do Nového Jičína. Karel sa vyučil hrnčiarskemu remeslu, no začal písať poéziu a piesňové texty. Od roku 1966 hrali jeho pesničky v rozhlase. Prvá gramoplatňa mu vyšla polroka po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a jej titulná pieseň Bratříčku, zavírej vrátka sa stala symbolom vtedajšej doby, čoskoro bola oficiálne zakázaná.
V septembri 1969 Kryl emigroval do Nemecka, kde mu v exile vychádzali ďalšie gramoplatne. Tam spolupracoval s rozhlasovou redakciou Slobodná Európa až do prevratových novembrových (1989) udalostí v Československu. Po nich sa vrátil domov a často spieval na námestiach. Nebol spokojný s nasledujúcim demokratickým vývojom, ktorý otvorene kritizoval. Zomrel náhle na srdcovú príhodu 3. marca 1994 v Mníchove vo veku takmer 50 rokov. Pochovaný je na Břevnovskom cintoríne v Prahe.
