Kroměřížska Expozícia Karla Kryla je emotívnou spomienkou na komunistickú dobu

Kroměřížska Expozícia Karla Kryla je emotívnou spomienkou na komunistickú dobu Kroměřížska Expozícia Karla Kryla je emotívnou spomienkou na komunistickú dobu

Divadelno-hudobná expozícia v suteréne starého pivovaru s podtitulom Priestor plný emócií pripomína život a tvorbu tohto buričského básnika a hudobníka. Jej návštevník prechádza chodbou so zrkadlami popísanými milostnou poéziou i básňami na zemi. Niekoľko miestností dokresľuje atmosféru jeho diel. Tam v sede pokojným počúvaním hudby sa možno vžiť do autorových pocitov, ktorý nenávidel totalitnú moc a neslobodu, mal odpor ku každému zlu, nespravodlivosti a morálnym kompromisom. Každá časť expozície je venovaná jednej piesni (Bratříčku, zavírej vrátka, Marat vo vani, Morituri te salutant a iné), ktorú si jednoduchým ovládaním možno zapnúť.       

"Expozíciu sme slávnostne otvorili v jeseni 2014. Bol to nápad riaditeľky Domu kultúry Daniely Hebnárovej, ktorá je autorka námetu. Divadelný architekt Jan Konečný to vytvoril veľmi divadelne. Expozícia stojí na Krylovej hudbe a myšlienkach. Obdivujú ju návštevníci z rôznych krajín Európy aj z Austrálie. Najmä v lete je veľmi navštevovaná," uviedol pre TASR jej vedúci Robert Rohál.       

Karel Kryl sa narodil (1944) v rodine tlačiara hodnotných kníh. Mal štyri roky, keď so súrodencami a rodičmi pozeral, ako komunisti kladivami rozbíjajú ich tlačiarenské stroje. Rodina sa musela vysťahovať do suterénu neudržovaného domu a žila v biede. Aj pre lepšie vzdelávacie podmienky detí sa presťahovali do Nového Jičína. Karel sa vyučil hrnčiarskemu remeslu, no začal písať poéziu a piesňové texty. Od roku 1966 hrali jeho pesničky v rozhlase. Prvá gramoplatňa mu vyšla polroka po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a jej titulná pieseň Bratříčku, zavírej vrátka sa stala symbolom vtedajšej doby, čoskoro bola oficiálne zakázaná.       

V septembri 1969 Kryl emigroval do Nemecka, kde mu v exile vychádzali ďalšie gramoplatne. Tam spolupracoval s rozhlasovou redakciou Slobodná Európa až do prevratových novembrových (1989) udalostí v Československu. Po nich sa vrátil domov a často spieval na námestiach. Nebol spokojný s nasledujúcim demokratickým vývojom, ktorý otvorene kritizoval. Zomrel náhle na srdcovú príhodu 3. marca 1994 v Mníchove vo veku takmer 50 rokov. Pochovaný je na Břevnovskom cintoríne v Prahe.