Lesníci sa obávajú, že lykožrút zničí oravské lesy

Najväčšie obavy majú pracovníci štátneho podniku Lesy SR o národnú prírodnú rezerváciu Babia Hora a Pilsko.      

Najideálnejším riešením bolo podľa nich odkôrnenie kalamitného dreva, čo by lesy ochránilo pred podkôrnym hmyzom. V bezzásahových oblastiach však lesníci toto opatrenie nemohli realizovať. "Tieto bezzásahové zóny, kde lesný hospodár nemôže robiť nič, sú zdrojom rojenia lykožrúta smrekovcového, ktorý napáda aj zdravý okolitý les. Následne tu vznikajú obrovské finančné náklady na sanovanie takzvanej B zóny s miernejším štvrtým stupňom ochrany, kde sa lykožrút rozšíril," povedal vedúci služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva Jaroslav Regec. Od roku 2004 si vykonávanie opatrení proti šíreniu lykožrúta v ochrannom pásme Babia Hora a Pilsko vyžiadalo viac ako 1,5 milióna eur.      

"Keď sme v roku 2003 robili zonáciu a vyhlásili sme tu aj oblasť s najprísnejším stupňom ochrany, mysleli sme si, že nejaký jemný manažment na ochranu tu budeme vykonávať. Pretože všetko čo je vzácne treba chrániť. Avšak nechali sme to na samovývoj a smerovalo to k tomu, že 350 až 400-ročné stromy, ktoré mohli ešte žiť, tu už nie sú. Nastalo tu štádium zániku," vysvetlil Jozef Herud, referent ochrany lesa Odštepného závodu Lesy SR, Námestovo. Ako ďalej skonštatoval, v prípade, že by lesníci kalamitné drevo odkôrnili, približne 80 percent zničených a spadnutých stromov by bolo v poriadku.      

Od roku 2008 nazbierali v dotknutých oblastiach pracovníci Lesov SR viac ako 90 miliónov lykožrútov, čím zachránili približne 230 000 stromov. Lesníci v boji proti podkôrnemu hmyzu využívajú feromónové lapáky či infikovanie hmyzu špeciálnym druhom huby, ktorá tento hmyz likviduje. Aby však mohli lykožrúta úplne zlikvidovať, potrebovali by zásahy vykonať aj v zónach s najvyšším stupňom ochrany, odkiaľ sa podkôrny hmyz šíri.