Ilustračná snímka.
Vlastník pozemku nemá právo ochranu stromu na svojom pozemku odmietnuť. Informuje o tom Zelená linka Ministerstva životného prostredia SR.
"Chráneným stromom môže byť taký, ktorý je kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významný," uvádza Zelená linka. Spolu s chráneným stromom sa určuje aj jeho ochranné pásmo. To je územie v plošnom priemere jeho koruny, ktorý je zväčšený o 1,5 metra, najmenej však v okruhu desať metrov od kmeňa stromu, vysvetlila linka.
Proces vyhlásenia chráneného stromu sa začína vytvorením projektu odborne spôsobilou osobou. Následne sa projekt podľa Zelenej linky odošle na posúdenie okresnému úradu (OÚ), ktorý dá jeho opodstatnenosť posúdiť Štátnej ochrane prírody SR. "OÚ v sídle kraja zámer vyhlásiť strom za chránený zašle vlastníkovi pozemku, dotknutej obci a orgánom štátnej správy," približuje linka.
Pokračuje, že obec potom minimálne na 15 dní umožní ľuďom nahliadnuť do zámeru. Zväčša je vyvesený na úradnej tabuli obce. Vlastník pozemku, obec a orgány štátnej správy majú 30 dní na podanie písomných pripomienok k zámeru. Najneskôr do 30 dní prerokuje OÚ písomné pripomienky s tým, kto ich podal, poukazuje Zelená linka. Po prerokovaní pripomienok vyhlási OÚ vyhláškou chránený strom a jeho ochranné pásmo.
Vlastníkovi pozemku, na ktorom je chránený strom, sa priznáva kompenzácia. Konkrétne ide o zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť, výkup alebo nájom pozemkov, či finančnú náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania.
"Vlastník pozemku, ktorý sa chce o chránený strom na svojom pozemku starať, má právo na finančný príspevok, ktorý môže byť poskytnutý až do výšky 100 percent rozdielu nákladov medzi bežným a požadovaným spôsobom obhospodarovania," vysvetlila Zelená linka.
