Ilustračná snímka.
Samosprávy dostali od envirorezortu výnimku polročného prechodného obdobia, kedy kuchynský odpad ešte nemusia triediť, ale majú sa na jeho zber pripravovať. V kontexte s tým sa určite nepomýlime konštatovaním, že niekde sú výsledky viditeľnejšie, inde menej viditeľné alebo neviditeľné.
Doplňme, že Bratislava a Košice budú kuchynský odpad z domácností v praxi riešiť až od roka 2023.
Rokmi sme si privykli, že kuchynský odpad vyhadzujeme ako hnilobnú, tekutú, nákazlivú, zapáchajúcu a nebezpečnú zložku zmesového odpadu. Končil na skládkach alebo v spaľovniach. Bez prístupu vzduchu produkovali skládky skleníkové plyny, čím prispievali ku globálnemu otepľovaniu. Spaľovanie bolo a ostalo považované za menej škodlivú cestu ako skládkovanie.
Čo sa od nás žiada?
Slovenská legislatíva umožňuje kompostovať buď bioodpad zo zelene alebo kuchynský odpad. Deje sa tak v záhradných kompostéroch alebo zberom kuchynského odpadu, po prevoze ktorého na bioplynové stanice sa z neho vyrobí zelená energia. Druhou možnosťou je, že sa spracuje v priemyselnej kompostárni. Následne možno kompostom obohatiť pôdu, čím okrem iného dôjde k zvýšeniu jej schopnosti zadržiavať vodu, ale aj k zlepšeniu jej ďalších funkcií. Slovenskí odborníci sa zhodujú, že využívaniu takto získavaného kompostu sa slovenské kompostárne (nehovoriac o obyvateľstve triediacom kuchynský odpad) majú čo učiť od zahraničných. Za kompostovateľskú veľmoc Európy je považované Rakúsko s viac ako 400 vysoko produktívnymi kompostárňami, pripravujúcimi špičkové typy kompostov. Ako príklady nasledovaniahodných miest s príkladným zberom kuchynských odpadov v Európe sú považované viaceré talianske mestá.
Médiá: sľubný začiatok v niektorých našich mestách...
V slovenských médiách sa k tematike odpadov objavujú informácie niektorých miest, ktoré väčšinou optimisticky reagujú na začiatky zberu kuchynského odpadu. Aj napriek tomu, že v ich hnedých kontajneroch občas končia plastové fľaše, tetrapaky, plechovky plné piva, sklo či textil. Nepovažujú to však vzhľadom na rozsah znečistenia triedeného kuchynského zberu za znepokojujúce.
Napríklad Trenčín odštartoval zber od januára a podľa mesta si svojím spôsobom dobrý výsledok vysvetľuje hlavne zvládnutou komunikačnou kampaňou medzi občanmi, ktorá samotnému procesu predchádzala. Samospráva domácnostiam odovzdala 15-tisíc desaťlitrových košíkov s rolkami kompostovateľných vreciek plus pridala informačný leták, ktorý vyzval k plneniu novej povinnosti. V januári vyzbierali v tomto meste 75 ton kuchynského odpadu, pričom jeho samospráva plánuje ďalšie zintenzívnenie komunikácie s občanmi o obsahu, ktorý do bionádob patrí a ktorý nie.
Aj Trnava spustila zber od januára. Keďže kvôli dispozíciám bioplynovej stanice, kam vyzbieraný kuchynský odpad zo 120-litrových nádob putuje, a ktoré sa plnili pomerne rýchlo, pridali v meste začiatkom februára k pôvodným dvom zvozom týždenne ešte jeden.
Ani Trenčín, ani Trnava v tomto roku nezvyšovali občanom poplatky za komunálny odpad.
Čo chýba odborníčke v slovenskom prístupe?
Martina Gaislová, riaditeľka spoločnosti JRK Slovensko, sa v rozhovore pre portál euractiv.sk podelila o skúsenosti s triedením a zberom kuchynského odpadu, ktoré ako odborníčka pozná zo sveta a ktoré čakajú Slovensko.
Okrem iného napríklad upozornila na kontroly mestskej polície v talianskej Parme, z ktorej je niekoľko policajtov vyčlenených len na kontrolu odpadov. A keď napríklad mesto rozhodne o záväznom nariadení, že taký a taký odpad sú povinní občania triediť a nie vyhadzovať ako súčasť čohosi iného, tak pri nedodržaní previnilca pokutuje. Takto napríklad mestský policajt náhodne kontroluje aj odpady domácností v bytovkách, kde každá má vlastnú 40-litrovú nádobu na odpad. Zistiť a rozhodnúť o udelení pokút konkrétnej domácnosti potom býva preňho jednoduché. Respektíve nemusí sa rozhodovať nie z anonymného obsahu povedzme 120-litrových kontajnerov, kde sú odpady viacerých domácností, ale z obsahu nádoby jednej domácnosti.
Podľa M. Gaislovej u nás nateraz absentuje kontrolný mechanizmus systému účinných sankcií a z toho plynúca motivácia obyvateľov. „Ak ľudia na Slovensku platia za odpady 20, 30 či niekde 40 eur, tak do akej miery je zaujímavá motivácia desiatich percent? – kladie otázku. „Budú niekoho štyri eurá za rok motivovať, aby lepšie triedil? Problémom je, že ak platíme za odpad menej ako za paušál v mobile, tak sa nemôžeme čudovať, keď ľudia si odpady nevážia. Keby sme zaviedli systém, ktorý bude pohodlný, tak už napríklad nesiahnu po argumente, že je pre nich ďaleko (rozumej kontajner alebo stojisko – pozn. pš) od domu šliapať k odovzdaniu odpadu. Do pohodlného a adresného systému, ktorý vieme kontrolovať, sa hneď zapojí veľká časť ľudí. Motivácia je už len čerešnička...“
