Nedeľa 18.04.2021
Dnes má meniny 
Valér
°C
10.03.2021 02:25

Máme za sebou prvé praktické predierania sa zberom kuchynského odpadu


Ilustračná snímka.


Samosprávy dostali od envirorezortu výnimku polročného prechodného obdobia, kedy kuchynský odpad ešte nemusia triediť, ale majú sa na jeho zber pripravovať. V kontexte s tým sa určite nepomýlime konštatovaním, že niekde sú výsledky viditeľnejšie, inde menej viditeľné alebo neviditeľné.


Doplňme, že Bratislava a Košice budú kuchynský odpad z domácností v praxi riešiť až od roka 2023.

Rokmi sme si privykli, že kuchynský odpad vyhadzujeme ako hnilobnú, tekutú, nákazlivú, zapáchajúcu a nebezpečnú zložku zmesového odpadu. Končil na skládkach alebo v spaľovniach. Bez prístupu vzduchu produkovali skládky skleníkové plyny, čím prispievali ku globálnemu otepľovaniu. Spaľovanie bolo a ostalo považované za menej škodlivú cestu ako skládkovanie.

Čo sa od nás žiada?

Slovenská legislatíva umožňuje kompostovať buď bioodpad zo zelene alebo kuchynský odpad. Deje sa tak v záhradných kompostéroch alebo zberom kuchynského odpadu, po prevoze ktorého na bioplynové stanice sa z neho vyrobí zelená energia. Druhou možnosťou je, že sa spracuje v priemyselnej kompostárni. Následne možno kompostom obohatiť pôdu, čím okrem iného dôjde k zvýšeniu jej schopnosti zadržiavať vodu, ale aj k zlepšeniu jej ďalších funkcií. Slovenskí odborníci sa zhodujú, že využívaniu takto získavaného kompostu sa slovenské kompostárne (nehovoriac o obyvateľstve triediacom kuchynský odpad) majú čo učiť od zahraničných. Za kompostovateľskú veľmoc Európy je považované Rakúsko s viac ako 400 vysoko produktívnymi kompostárňami, pripravujúcimi špičkové typy kompostov. Ako príklady nasledovaniahodných miest s príkladným zberom kuchynských odpadov v Európe sú považované viaceré talianske mestá.

Médiá: sľubný začiatok v niektorých našich mestách...

V slovenských médiách sa k tematike odpadov objavujú informácie niektorých miest, ktoré väčšinou optimisticky reagujú na začiatky zberu kuchynského odpadu. Aj napriek tomu, že v ich hnedých kontajneroch občas končia plastové fľaše, tetrapaky, plechovky plné piva, sklo či textil. Nepovažujú to však vzhľadom na rozsah znečistenia triedeného kuchynského zberu za znepokojujúce.

Napríklad Trenčín odštartoval zber od januára a podľa mesta si svojím spôsobom dobrý výsledok vysvetľuje hlavne zvládnutou komunikačnou kampaňou medzi občanmi, ktorá samotnému procesu predchádzala. Samospráva domácnostiam odovzdala 15-tisíc desaťlitrových košíkov s rolkami kompostovateľných vreciek plus pridala informačný leták, ktorý vyzval k plneniu novej povinnosti. V januári vyzbierali v tomto meste 75 ton kuchynského odpadu, pričom jeho samospráva plánuje ďalšie zintenzívnenie komunikácie s občanmi o obsahu, ktorý do bionádob patrí a ktorý nie.

Aj Trnava spustila zber od januára. Keďže kvôli dispozíciám bioplynovej stanice, kam vyzbieraný kuchynský odpad zo 120-litrových nádob putuje, a ktoré sa plnili pomerne rýchlo, pridali v meste začiatkom februára k pôvodným dvom zvozom týždenne ešte jeden.

Ani Trenčín, ani Trnava v tomto roku nezvyšovali občanom poplatky za komunálny odpad.

Čo chýba odborníčke v slovenskom prístupe?

Martina Gaislová, riaditeľka spoločnosti JRK Slovensko, sa v rozhovore pre portál euractiv.sk podelila o skúsenosti s triedením a zberom kuchynského odpadu, ktoré ako odborníčka pozná zo sveta a ktoré čakajú Slovensko.

Okrem iného napríklad upozornila na kontroly mestskej polície v talianskej Parme, z ktorej je niekoľko policajtov vyčlenených len na kontrolu odpadov. A keď napríklad mesto rozhodne o záväznom nariadení, že taký a taký odpad sú povinní občania triediť a nie vyhadzovať ako súčasť čohosi iného, tak pri nedodržaní previnilca pokutuje. Takto napríklad mestský policajt náhodne kontroluje aj odpady domácností v bytovkách, kde každá má vlastnú 40-litrovú nádobu na odpad. Zistiť a rozhodnúť o udelení pokút konkrétnej domácnosti potom býva preňho jednoduché. Respektíve nemusí sa rozhodovať nie z anonymného obsahu povedzme 120-litrových kontajnerov, kde sú odpady viacerých domácností, ale z obsahu nádoby jednej domácnosti.

Podľa M. Gaislovej u nás nateraz absentuje kontrolný mechanizmus systému účinných sankcií a z toho plynúca motivácia obyvateľov. „Ak ľudia na Slovensku platia za odpady 20, 30 či niekde 40 eur, tak do akej miery je zaujímavá motivácia desiatich percent? – kladie otázku. „Budú niekoho štyri eurá za rok motivovať, aby lepšie triedil? Problémom je, že ak platíme za odpad menej ako za paušál v mobile, tak sa nemôžeme čudovať, keď ľudia si odpady nevážia. Keby sme zaviedli systém, ktorý bude pohodlný, tak už napríklad nesiahnu po argumente, že je pre nich ďaleko (rozumej kontajner alebo stojisko – pozn. pš) od domu šliapať k odovzdaniu odpadu. Do pohodlného a adresného systému, ktorý vieme kontrolovať, sa hneď zapojí veľká časť ľudí. Motivácia je už len čerešnička...“

Autor: (pš)


komentáre
SHOW ALL
podobné
08.03.2019
Triedenie bioodpadu je podstatné pre zvyšovanie percenta recyklácie na Slovensku
Keďže z „vyhodeného“ papiera, skla, kovov a dokonca aj plastov ako komunálneho odpadu sa na Slovensku vytriedi (recykluje) vyše 60 percent, pri dobiehaní západnej Európy ostáva podstatným problémom slovenské zaostávanie v zbere rozložiteľného biologického odpadu.
viac
07.04.2020
Ako si mestá a obce môžu pomôcť pri triedení kuchynského odpadu
Vyše 67 percent komunálnych odpadov triedi 7 665 obyvateľov ostrova Pantalleria, neďaleko Sicílie. Pod tento výsledok sa podpisuje nielen triedenie rovnakých komodít ako na Slovensku, ale hlavne bioodpadov, vrátane systému triedenia kuchynského odpadu.
viac
20.10.2020
Ak Slovensko „neodflákne“ recykláciu bioodpadov, vyhne sa pokutám EÚ
Minister envirorezortu Ján Budaj dávnejšie burcuje, že treba čosi robiť so zvyšovaním recyklácie komunálnych odpadov (KO), lebo Slovensku hrozia vysoké pokuty EÚ za vývoz na skládky. Odpoveď je tiež dávnejšie známa: dôslednejšie recyklovať bioodpad, vrátane odpadu kuchynského!
viac
19.01.2021
Je čas prakticky riešiť kuchynský odpad
Na Slovensku s Novým rokom odštartoval zber kuchynského odpadu. Vo väčšine obcí a miest by sa mal naplno rozbehnúť do šiestich mesiacov.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.65 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.65 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.69 %