Lesné škôlky v Nemecku a už aj v Česku rozvíjajú to, čo dnešným deťom čoraz viac chýba – vzťah k prírode. Na Slovensku ich je zatiaľ len 15, no časom by mohli aspoň malým kúskom prispieť k riešeniu nedostatočných kapacít tradičných materských škôl.

Stále viac sa u detí objavujú poruchy pozornosti, sú zhoršené ich vôľové schopnosti, narastá agresivita, veľa sa hovorí aj o detskej obezite a chorobách s ňou súvisiacich. Kritici nezdravej životosprávy pri hľadaní príčin často spomínajú nedostatočnosť pohybových aktivít a málo pobytu vonku. Deti čoraz viac sedia pred televíziou, pri počítači alebo s videohrami, vo všeobecnosti trávia čas v prírodnom prostredí oveľa menej ako ich rodičia v ich veku. Rýchly životný štýl ich rodičom nedovoľuje, aby zabezpečili svojim deťom pobyt v prírode tak ako by chceli. V tomto smere sú lesné detské kluby dobrou alternatívou ako potrebný pobyt vonku nahradiť.

Alternatívne spôsoby výchovy a vzdelávania si čoraz viac razia cestu popri tradičných. Rodičia, ktorí pokladajú pestovanie vzťahu k prírode u ich potomkov za dôležitú súčasť života ich detí môžu v Škandinávii, Nemecku a Česku prihlásiť svoje dieťa do lesnej materskej škôlky . V Nemecku a Škandinávii sú oficiálne zaradené do siete výchovno-vzdelávacích zariadení – teda sú z časti dotované aj štátom. Na Slovensku ich existuje niekoľko, no zatiaľ sa o nich vie len málo.

Lesná škôlka je typ ekoškôlky a drží sa myšlienky „vonku za každého počasia“ v prírodnom prostredí, čo sa môže zdať niektorým rodičom extrémne. No autori nápadu tvrdia, že počasie nikdy nie je zlé, zlé môže byť len oblečenie. Navyše, väčšina z týchto škôlok má svoje zázemie, ktoré využíva v čase najväčšej nepriazne počasia alebo keď si deti potrebujú oddýchnuť. V Českej republike by sme v súčasnosti mohli nájsť 120 lesných škôlok (oficiálne sa nazývajú detské lesné kluby, nemožno ich nazývať materskými školami, nepatria totižto do siete škôl patriace oficiálne pod ministerstvo školstva) a záujem o ne stále stúpa. Prvé LMŠ vznikli už v 50-tych rokoch 20. Storočia vo Švédsku a v 60-tych rokoch sa rozšírili do Nemecka. Súvislá pedagogická koncepcia ktorej sa držia doteraz všetky lesné materské školy vznikla až v 90. rokoch. V Nemecku je registrovaných už vyše tisíc lesných materských škôl a ich počet stále stúpa.

Deti sú zdravšie

Ako uviedla pre televíziu ČT Kateřina Jančaříková, vedúca centra enviromentálneho vzdelávania Pedagogickej fakulty Karlovej univerzity podľa najnovších výskumov sú benefitmi pre deti z lesných škôlok vyššia schopnosť koncentrácie, rozvinutejšia hrubá motorika a kreativita. Porovnávala sa aj pripravenosť detí na školskú dochádzku, kde tieto deti obstáli tak isto lepšie ako ich rovesníci z tradičných škôlok, ktoré mali viacej problémov pri prechode na ZŠ. Preukázala sa u nich väčšia húževnatosť, vytrvalosť. Ďalšou oblasťou výskumu bola chorľavosť detí, kde lesní predškoláci tiež obstáli veľmi dobre, ako by sa dalo očakávať vyskytuje sa u nich menej ochorení. Majú tiež lepšie sociálne chovanie, lepšie spolu vychádzajú, sú menej konfliktní. Všeobecne sa lesné materské školy vytýkal nedostatočný rozvoj jemnej motoriky, čo sa podľa Jančaříkovej tiež nedokázalo.