Problémom je aj ohrozenie obyvateľstva povodňami. Podľa modelu World Resource Institute sa táto hrozba týka nadpriemerne veľa obyvateľov.      

"Na základe medzinárodne porovnateľných ukazovateľov Slovensko za vyspelými krajinami najviac zaostáva v spracovaní odpadu a kvalite ovzdušia. Miera spracovania odpadu je jedna z najnižších v EÚ. Pri ovzduší máme problém s nadmernou prašnosťou, prízemným ozónom a vysokými koncentráciami oxidu dusičnatého," píšu autori analýzy Martin Haluš a Ján Dráb. Pre prekračovanie miery odporúčanej ťažby sa rozhodli ako tretiu oblasť vybrať lesy.      

Medzi silné stránky životného prostredia na Slovensku patrí podľa nich nízka spotreba vody na obyvateľa a jej obrovské zásoby. "Kvalita pitnej vody z verejných prípojok sa tiež zdá byť dostatočná. Problém však môže predstavovať znečistená voda z vlastných studní. Celková kvalita života zatiaľ nepredstavuje väčší problém ako v iných krajinách OECD, aj keď existuje priestor na zlepšenie," konštatuje sa v materiáli.      

Priemerné výsledky dosahuje SR v biodiverzite, kvalite pôdy a vplyvoch životného prostredia na hospodárstvo. Stav životného prostredia na Slovensku je vo všeobecnosti hodnotený pozitívne. "Podľa svetovo najucelenejšieho indexu EPI (Environmental Performance Index) má Slovensko 24. najlepšie životné prostredie zo 180 hodnotených krajín. Podľa EPI najlepšie výsledky dosahujeme v biodiverzite a biotopoch, naopak najväčšiu výzvu predstavuje kvalita ovzdušia," približuje analýza.      

Upozornila tiež, že spotreba Slovenska je vyššia ako jeho prírodné možnosti. Aj keď je relatívne nižšia než v krajinách OECD, biokapacita krajiny nepostačuje ani na takúto úroveň spotreby.      

Napriek tomu, že má Slovensko prísnu environmentálnu legislatívu, problémom je jej vymožiteľnosť. Dlhodobo podpriemerné výsledky SR dosahuje tiež vo výskume a vývoji, a to tak v rámci enviro-patentov, ako aj enviro-citácií.