Zálohujeme. Triedime. A aj napriek tomu voľne pohodený odpad trápi asi každé mesto či obec. Ľudia sú jednoducho niekedy leniví hodiť papierik od cukríkov, prípadne nedopitú fľašu či cigaretový ohorok do koša.
A tak často končí tento odpad voľne pohodený na zemi. Ako vnímajú mestá a obce problém litteringu?
Nielen čierne skládky, ale aj voľne pohodený odpad trápia asi každé mesto či obec. Viacerí predstavitelia samospráv naprieč krajinou sa zhodujú, že spustenie zálohovania a intenzívna osveta pomáhajú k čistejšiemu Slovensku. Napriek tomu stále nájdeme v mestách a obciach pohodené rôzne obaly od jedla, cigaretové ohorky a miestami aj odhodené fľaše, s ktorými musia nejako naložiť. Pomáhajú im v tom samotní obyvatelia, rôzne združenia, organizácie a iniciatívy.
Výrazné zlepšenie za posledné roky
“Je tu čistejšie,” reagujú viacerí opýtaní na otázku, či vidia v rámci litteringu nejakú zmenu za posledné obdobie. Uplynulé roky zrejme naozaj priniesli do slovenských miest a obcí viac poriadku. “Občas je lokálny “smeťozber” nevyhnutný. Musím však priznať, že čím ďalej nachádzame menej a menej odpadu. Mám skromný pocit, že situácia sa veľmi pomaličky, ale predsa zlepšuje,” povedal Marek Lackovič, starosta obce Hviezdoslavov. Organizovanie podobných čistení podľa jeho slov nevykazuje obrovské náklady, horšie je to však už s odstraňovaním čiernych skládok - ako po finančnej stránke, tak aj po tej pracovnej.
Organizujú jarné a jesenné upratovania
Napríklad v Považskej Bystrici upratujú denne jednotlivé časti mesta aktivační pracovníci a okrem toho robievajú aj pravidelné čistenia mesta. “V rámci zmluvy o poskytovaní služieb zamestnancami Megawaste Slovakia majú práve títo aktivační pracovníci na starosti zber odpadkov. Okrem toho mesto usporadúva rôzne podujatia ako Eko deň, Deň Zeme, upratovacie akcie zamestnancov úradu, podporujeme aj upratovacie akcie žiakov a študentov našich škôl a rôznych občianskych združení,” uviedla Michaela Haladejová z Odboru komunikácie, kultúry a medzinárodnej spolupráce v Považskej Bystrici. V Trenčíne sa okrem spoločnosti, ktorá zabezpečuje čistenie mesta, aktivačných pracovníkov a pracovníkov Mestského hospodárstva a správy lesov, obracajú na mesto aj upratovania chtiví dobrovoľníci, ktorí organizujú upratovanie vo vybranej lokalite. “Mesto im väčšinou poskytuje vrecia na odpad, rukavice a zabezpečuje odvoz vyzbieraného odpadu,” povedala Eva Mišovičová, referentka pre komunikáciu z kancelárie primátora mesta Trenčín.
Najčastejšie sú pohodené cigaretové ohorky
Menej odpadu už na prvý pohľad, ale littering tu stále je a jeho skladba je na rôznych miestach v samotných mestách a obciach rôznorodá. “Vo všeobecnosti ide o drobný zmesový komunálny odpad, ako sú napr. rôzne obaly z jedla, fľaše, plechovky, rôzne papierové obrúsky a pod. Veríme, že po zavedení zálohovania ubudne voľne vyhodeného odpadu ako sú PET fľaše a plechovky,” prezradila Mišovičová s tým, že presnú evidenciu voľne pohodeného odpadu si mesto nevedie. Čo sa týka počtu kusov jednotlivých druhov odpadu, tak zrejme by v drvivej väčšine vyhrali cigaretové ohorky. “Najčastejšie v Považskej Bystrici nachádzame ohorky z cigariet, rôzne papieriky, obaly, rozbité sklo – hlavne cez víkend,” povedala Haladejová. “Cigaretové ohorky stále vyhrávajú. PET fliaš a plechoviek je vo Hviezdoslavove čoraz menej, a to zrejme aj vďaka tomu, že sa už konečne zálohujú. Na druhom mieste sú vrecká a igelitky, príp. obaly z jedla,” doplnil Lackovič. “Podľa analýz litteringu, ktoré pravidelne robieva OZV ENVI - PAK naprieč Slovenskom, sa vždy na popredných miestach umiestnili cigaretové ohorky. Okrem nich tam boli aj iné plasty - fólie, vrecká, obaly zo sladkostí, čipsov, vrchnáky z fliaš a ešte sklo,” definovala najčastejšie zloženie litteringu generálna riaditeľka a predsedníčka predstavenstva OZV ENVI - PAK Hana Nováková.
Dôležitá je prevencia
S voľne pohodeným odpadom sa asi okrem upratania a následného vytriedenia už veľa nedá urobiť. Avšak dôležité je mu prechádzať. Vzdelávaním, osvetou a motiváciou. “Ľudia sú podľa mňa dosť rozumní na to, aby vedeli, že odpad na zem nepatrí. Z vlastnej skúsenosti viem, že to učíme už dvojročné deti,” prezradil starosta Hviezdoslavova. “Prevenciou by mal byť najmä komfortný systém zberu odpadu. V meste máme otvorené 3 zberné dvory, rozmiestnených množstvo uličných nádob, ktoré sa v niektorých lokalitách vyvážajú aj každý deň. Snažíme sa aj o pravidelné komunikačné kampane a zvyšovanie zodpovednosti občanov k tejto téme prostredníctvom našich médií a novín,” povedala Mišovičová. “V roku 2020 na mieste, kde bolo najviac cigaretových ohorkov, bol nainštalovaný hlasovací odpadkový kôš na cigaretové ohorky. Po následnej kontrole sme zistili, že na zemi okolo koša sa nachádzalo o 70 % ohorkov menej,” doplnila Haladejová s tým, že okrem toho v Považskej Bystrici pravidelne vzdelávajú verejnosť v rámci správneho triedenia a predchádzania odpadu na rôznych akciách či prostredníctvom letákov do domácností.
Pomáhajú aj dobrovoľníci a rôzne iniciatívy
V boji proti litteringu pomáha množstvo dobrovoľníkov, ktorým záleží na prostredí, v ktorom žijú a neboja sa vyhrnúť si rukávy. Pri práci nechýbajú ani občianske združenia, rôzne záujmové organizácie - poľovníci, rybári, športové kluby a podobne. Okrem toho pomáhajú aj projekty ako Naše mesto, iniciatívy Vezmi si ma alebo Upracme Slovensko, ktoré taktiež organizujú čistiace podujatia. “Projekt Vezmi si ma! vznikol najmä preto, aby spájal a podporoval už existujúce aktivity, aby sme spoločne prispeli k lepšiemu a čistejšiemu životnému prostrediu. Za tri roky od jeho spustenia sme vyzbierali už tony voľne pohodeného odpadu, pridali sa k nám stovky ľudí a na mapu bojovníkov proti odpadu sme pridali množstvo zelených miest a obcí a veríme, že sa pridajú aj ďalší,” povedala Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie a marketingu OZV ENVI - PAK, ktorá iniciovala a koordinuje projekt Vezmi si ma!.
