Mestá hodnotia zber bioodopadu. Frekvencia vývozu nie je dobre nastavená
Ilustračná snímka Brainee.sk
Obyvateľom najviac prekáža zápach a premnožený hmyz, obciam zase prísne legislatívne podmienky. Portál EURACTIV Slovensko sa pýtal aj Združenia miest a obcí Slovenska na to, ako po čase hodnotia zavedenie zberu kuchynského odpadu.
Povinnosť zavedenia triedeného zberu kuchynského odpadu začala pre väčšinu samospráv platiť od 1. januára 2021 s polročným prechodným obdobím. Od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava a Košice, ktoré mali pôvodne výnimku.
Miera separácie biologicky rozložiteľného odpadu odvtedy postupne narastá. Množstvo zmesového odpadu historicky kleslo pod jeden milión ton, čo má pozitívny vplyv aj na mieru skládkovania.
Práve obmedziť jeho množstvo a splniť záväzky voči Európskej únii boli cieľmi ministerstva životného prostredia pod Jánom Budajom, keď separáciu kuchynského odpadu presadilo.
Pre samosprávy bola však nová povinnosť výzvou a prinášala so sebou problémy technické aj finančné, zhodne bilancujú pre EURACTIV Slovensko Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) aj Únia miest Slovenska (ÚMS).
Pri veľkom počte ľudí sa môže stať, že nemáte kam vyhodiť vzniknutý odpad z domácnosti, pretože všetky zberné nádoby sú preplnené. Kto je zodpovedný za zvoz komunálneho odpadu a triedeného zberu?
Zber kuchynského bioodpadu sa v Trnave ujal hneď na začiatku do tej miery, že mesto od februára zvýšilo frekvenciu jeho odvozu z dvoch na tri razy do týždňa. Informovala o tom hovorkyňa mesta Veronika Majtánová.
Slovenským skládkam sa darí napriek zvyšovaniu poplatkov. V roku 2020 išlo na skládky 48,4 % komunálneho odpadu. Jednou z príčin je stále triedenie odpadu. Mestá a obce hľadajú riešenia ako eliminovať množstvo odpadu.
