"Čo sa týka môjho názoru som zásadne proti a bol by som veľmi rád, keby to u nás nebolo zavedené, pretože sme zaostalý región. Vítame každú investíciu, ktorá do mesta príde a neviem si predstaviť reakciu investora ktorého by sme zdanili, ja osobne by som sa hanbil. Myslím si, že sa to týka výsostne väčších miest ako Bratislava a okolie alebo možno Košíc," uviedol pre TASR primátor Rožňavy Pavol Burdiga.       

Téme poplatku sa podľa jeho slov budú venovať na sedení s poslancami 9. novembra.       

Podobný názor má i samospráva v Gelnici. Poplatok za rozvoj od začiatku budúceho roka nezavedú. "Nechceme totiž zaťažovať občanov ďalšími povinnosťami. Rovnako je to i v prípade firiem či potenciálnych investorov," uviedol Milo Janáč z Mestského úradu v Gelnici.       

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj nadobudne účinnosť 1. novembra. Poplatok za rozvoj môže obec dobrovoľne zaviesť vlastným VZN. Pripisujú sa mu tri funkcie - príjmová, rozvojová a protikorupčná.       

Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť ako kapitálové výdavky v prípade výstavby škôl a škôlok, športovísk, kultúrnych a zdravotníckych zariadení, ale aj na výstavbu dopravnej infraštruktúry, rozširovanie a údržbu verejnej zelene.       

Vplyv na výšku poplatku budú mať údaje zo stavebného povolenia, ktoré bolo vydané stavebníkovi. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec k 1. januáru kalendárneho roka a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna. Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu (35 eur) výšku poplatku za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.