Viac ako 70 percent miest už teraz bojuje s jej nebezpečnými následkami. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Únie miest Slovenska (ÚMS) a poradkyňa pre komunikáciu klimatickej krízy Daniela Piršelová.
Život v mestách začal byť podľa jej slov čoraz náročnejší. Neprispôsobená a zastaralá infraštruktúra našich miest totiž prestáva byť spoľahlivá a neposkytuje obyvateľom potrebný komfort a bezpečie. "Mestá sú, vzhľadom na svoju štruktúru a hustotu obývania, najzraniteľnejšie a najmenej pripravené čeliť hrozbám, pred ktorými nás už dekády varujú odborníci po celom svete," povedala Piršelová.
Upozornila, že viac ako 55 percent svetovej populácie žije v mestách, ktoré spotrebujú dve tretiny z celkovej spotreby energie a približne 75 percent emisií CO2 produkujú práve mestá. "Dôležitým faktorom zraniteľnosti je aj expanzia miest a ich neúmerná výstavba na úkor voľných zelených priestranstiev, čím dochádza k degradácii krajiny ako celku a k vytváraniu energeticky náročných a klimaticky zraniteľných lokalít," poznamenala.
Teplotné rekordy, extrémne sucho, požiare, prívalové dažde, záplavy, víchrice, tornáda - to všetko sa podľa poradkyne pre komunikáciu klimatickej krízy stáva častejšie a extrémnejšie sa vyskytujúcou súčasťou života ľudí v mestách. "Extrémy počasia spôsobujú, že pre narušenie základnej infraštruktúry sa ľudia nedokážu dostať do práce, školy, k zdravotnej starostlivosti či k zdrojom potravy a vody. Navyše, prinášajú so sebou čoraz viac zdravotných rizík, na ktoré nie sme v našich zemepisných šírkach pripravení," skonštatovala Piršelová.
Mestá sú podľa jej slov na druhej strane významnou súčasťou riešenia klimatickej krízy – výzvy. Sú totiž k ľuďom najbližšie, dokážu konať rýchlejšie a adresnejšie ako štát. ÚMS chce byť aj preto lídrom v hľadaní riešení klimatickej krízy v slovenských mestách. Samosprávy motivuje k väčšiemu záujmu, razantnejším opatreniam a upozorňuje ich, že klimatická zmena je existenčným problémom 21. storočia s priamym vplyvom na mestá Slovenska.
"Mestá a obce už nemôžu čakať na ideálne podmienky, ale mali by využívať tie možnosti a kompetencie, ktoré majú dnes a konať systematicky a strategicky. Viac by sa mali pozrieť na riešenie klimatickej krízy ako na príležitosť a zvyšovanie kvality života a bezpečia obyvateľov," povedala Piršelová. Ako podotkla, riešenie klimatickej krízy si však od samospráv vyžaduje viac času, práce, finančných zdrojov a personálnych kapacít. "A to je, žiaľ, dlhodobo objektívny kameň úrazu, prečo sa veci nehýbu tak rýchlo, ako by sa mohli," uviedla.
