Mesto Nitra bude spolupracovať s islandskými odborníkmi pri prevencii užívania návykových látok medzi mládežou. Zapojí sa do projektu Planet Youth, ktorý je podľa viceprimátora Miloslava Špotáka v súčasnosti najúspešnejším prevenčným programom v tejto oblasti.
Podľa jeho slov bol už projekt úspešne zavedený v mnohých krajinách na piatich kontinentoch. Jeho špecifikom je to, že vždy berie do úvahy jedinečnosť a zvyky danej krajiny. „Na Islande je aplikovaný od roku 1997 a z najvyšších priečok v užívaní omamných látok sa vďaka nemu dostali na najnižšie. Napríklad počet mladých ľudí, ktorí sa opili za posledných 30 dní, klesol z čísel 38 až 42 percent na sedem. V kategórii mladých, ktorí denne fajčia, sa dostali z 21 až 23 percent na jedno percento a z tých, ktorí užili alebo užívajú marihuanu, sa dostali z 13 až 17 percent na šesť percent,“ popísal úspechy projektu na Islande Špoták.
Podľa jeho slov úspešnosť projektu spočíva v tom, že sa nesnaží zameriavať na jednotlivca. „Nehovorí mladému človeku, aby si v partii kamarátov nedal alkohol alebo inú návykovú látku. Tento projekt je založený na komunitách a využívaní miestnych dát. Pri prevencii sa tak zameriava na celé sociálne prostredie, v ktorom mladý človek vyrastá. Okrem rodiny je dôležitá škola, spolužiaci, susedia a rovesníci. Kľúčové je celé prostredie človeka a to, aké príležitosti mu dáva,“ vysvetlil Špoták.
Projekt Planet Youth je okrem iného zameraný na dôsledný zber dát, ich spracovanie a hodnotenie. Tie tvoria základ pre nastavenie najvhodnejších aktivít a postupov pre konkrétnu lokalitu a komunitu. Jedným z hlavných princípov projektu je snaha o premenu rizikových faktorov na ochranné. Okrem toho sa snaží aj o vytvorenie fungujúcich komunít, ktoré vytvoria bezpečné a zároveň podnecujúce prostredie pre deti a mládež. „Tento model sa osvedčil nielen pri prevencii užívania návykových látok, ale tiež eliminácii šikany v školskom prostredí, domáceho násilia a ďalších sociopatologických javov. Cieľom je vytvoriť miestnu komunitu, ktorá sa na základe zozbieraných dát rozhodne, aké nástroje použije,“ uviedol Špoták.
Súčasťou projektu je aj priama spolupráca s islandskými odborníkmi. „Dostaneme od nich školenie, návody pre školy, zachytenie dát, ich verifikáciu, čistenie a spracovanie. To je veľmi zložitý proces, keď sa z nejakých hrubých dát získajú dôležité informácie, ktoré sú navyše aj v reálnom kontexte. Okrem toho dostaneme aj diagnostiku komunity a odporúčania pre zlepšovanie jej situácie i podnety pre komunitnú prácu a potrebné intervencie,“ dodal Špoták.
