Mesto Zlaté Moravce pokračuje v rekonštrukcii kaštieľa Migazziovcov, ktorý je zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Koncom minulého roka sa uskutočnila tretia etapa výmeny pôvodných okien.
Výmena desiatich okien na prvom poschodí budovy, presných replík pôvodných historických okien, vyšla na 27.098 eur. Mesto vyčlenilo zo svojho rozpočtu 22.000 eur, sumou 2400 eur prispel Nitriansky samosprávny kraj, zvyšnú sumu pokrylo zo svojho rozpočtu Mestské stredisko kultúry a športu, ktoré sídli v priestoroch kaštieľa. Podľa slov riaditeľky strediska Simony Holubovej by mesto chcelo už v tomto roku pokračovať v rozsiahlejšej rekonštrukcii kaštieľa, predovšetkým jeho fasády a štítu. Tento zámer je však podmienený úspešnosťou podaných projektov.
Mesto Zlaté Moravce chce financie na rekonštrukciu kaštieľa získať z programu Obnovme si svoj dom. Projekt zahŕňa výmenu otvorových konštrukcií na kaštieli, opravu fasády, erbu a úpravy interiéru. Rozpočet na opravy je vyčíslený na 526.626 eur. Pribudnúť by mal aj bezbariérový prístup, nový vzhľad by mala získať aj informačná kancelária vrátane jej vnútorného vybavenia.
Mesto počas predchádzajúcich dvoch rokov vymenilo päť okien a balkónové dvere v obradnej sále kaštieľa aj sedem historických okien na prvom poschodí budovy, ktoré boli v havarijnom stave. Peniaze na ich výmenu vyčlenilo zo svojho rozpočtu, dotáciou prispel aj Nitriansky samosprávny kraj. Viac ako polovica okien na budove kaštieľa však zostala pôvodná, v zlom stave.
Jednoposchodová barokovo-klasicistická budova s dvoma krídlami orientovanými do pôvodného parku, z ktorého zostala zachovaná už len malá časť, bola prestavaná v roku 1789 Krištofom Migazzim, viedenským kardinálom a arcibiskupom. Jeho erb je na prednom štíte kaštieľa. Západné krídlo kaštieľa so zamurovanými arkádami má pravdepodobne neskororenesančný pôvod, pochádza z obdobia druhej polovice 17. storočia. Majiteľmi zlatomoravského panstva boli vtedy Paluškovci, ktorí v tom čase vykonávali vysoké kráľovské úrady. Na nádvorí kaštieľa je pomník Janka Kráľa postavený v roku 1962 z bieleho bulharského mramoru akademickým sochárom Jánom Kulichom.
