Rekonštrukcia budov mestského Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši priniesla nielen technické riešenie dlhodobého problému s vlhkosťou, ale aj nečakaný pohľad do každodenného života obyvateľov mesta v 18. a 19. storočí. Múzejníci pod zemou objavili niekoľko predmetov starých dve až tri storočia.

Odkryli bežné predmety

Súčasťou projektu na sanáciu vlhkosti v múzeu bol aj archeologický výskum pri západných stenách. Archeológ Martin Furman našiel množstvo materiálu, prevažne hlinené črepy z kuchynských nádob alebo kachlíc z pecí. Sú to síce predmety, ktoré už v tej dobe skončili ako odpad, no práve tie dnes dokážu veľa prezradiť o živote, remesle a vkuse ľudí, ktorí ich používali či vyrábali. Na črepoch sa zachovali jednoduché aj bohatšie farebné dekorácie, ale aj remeselnícke značky, ktorými si hrnčiari označovali svoje výrobky.

„Medzi najzaujímavejšie nálezy patrí hlinená fajka, kostená rúčka z príboru, mosadzná pracka, ale najmä plechová známka. Plechové známky boli rozšírené v 18. a 19. storočí. Zemepáni ich dávali svojim poddaným, aby si tí mohli takýmto spôsobom vykázať splnenú poddanskú povinnosť v podobe práce. Nahrádzali teda známe drevené rováše,“ povedal Miroslav Nemec z múzea.

Nosil ju žobrák?

Plechová známka je zatiaľ veľkou záhadou. Pri troche fantázie ju možno prirovnať k známkam, aké nosili vojaci na krku. Jej pôvod a presný účel však zatiaľ ostávajú nejasné. Múzejníci totiž počas archívneho výskumu v Štátnom archíve v Bytči zistili, že v roku 1825 vyrobil mikulášsky kotlár majster Jozef Dobek pre Liptovskú stolicu 110 kusov kovových plieškov pre žobrákov.

„Pohyb žobrákov bol totiž v minulosti prísne regulovaný. Väčšinou platilo, že žobrať mohli len v mieste, odkiaľ pochádzali a aj to len v prípade, že si nedokázali zabezpečiť obživu iným spôsobom, napríklad rôzni invalidi. Aby ich teda úrady odlíšili od ostatných, vyrábali sa pre nich takéto pliešky či známky,“ doplnil Nemec.

Či mala podobný účel aj plechová známka nájdená v areáli Múzea Janka Kráľa, ukáže až ďalší výskum.