Ministerstvo vnútra SR zverejnilo predbežnú informáciu k pripravovanému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o civilnej ochrane obyvateľstva a ďalšie súvisiace právne predpisy v oblasti krízového riadenia, hospodárskej mobilizácie a organizácie miestnej štátnej správy. Cieľom pripravovaných zmien je vytvoriť modernejší, efektívnejší a lepšie koordinovaný systém pripravený reagovať na bezpečnostné výzvy 21. storočia.
„Pripravené zmeny v krízovom riadení a civilnej ochrane reflektujú historické skúsenosti aj nové bezpečnostné a spoločenské hrozby, ktorých sme svedkami. Posilnia prevenciu, pripravenosť aj operatívnosť a vytvoria podmienky na to, aby boli mimoriadne udalosti riadené odborne, koordinovane a s jasnou zodpovednosťou,“ uviedol štátny tajomník a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák.
Reforma reaguje na skúsenosti z posledných rokov, ktoré priniesli nové typy krízových situácií – od pandémie ochorenia COVID-19 cez vojnový konflikt na Ukrajine až po extrémne prejavy počasia, kybernetické hrozby či výpadky kritickej infraštruktúry. Cieľom zmien je vytvoriť jednotnejší systém riadenia, posilniť odborné kapacity štátu a zlepšiť koordináciu pri riešení mimoriadnych udalostí.
Navrhované legislatívne zmeny prinesú jednotnejšie riadenie odborných kapacít v oblasti civilnej ochrany, krízového riadenia a hospodárskej mobilizácie, jasnejšie rozdelenie kompetencií medzi štátom a samosprávou či posilnenie koordinačnej úlohy okresných úradov v sídlach krajov pri riešení mimoriadnych udalostí. Súčasťou zmien bude aj vytvorenie profesionálnych intervenčných tímov, ktoré budú poskytovať odbornú podporu samosprávam pri zvládaní krízových situácií a obnove zasiahnutých území.
„Krízy dneška často presahujú hranice jedného mesta alebo okresu. Potrebujeme preto systém, ktorý dokáže reagovať rýchlo, efektívne a koordinovane. Nový model zachová dostupnosť výkonu štátnej správy v území, zároveň však odstráni kompetenčné nejasnosti, zjednotí metodické riadenie a posilní odborné zázemie pre riešenie krízových situácií. Pre občana bude znamenať prehľadnejší systém a rýchlejšiu koordináciu pomoci, pre samosprávy jasnejšie kompetencie, odbornú podporu a lepšiu spoluprácu,“ doplnil Michal Kaliňák.
Prípravu reformy počas uplynulého roka sprevádzali odborné konzultácie s akademickou obcou, samosprávami a expertmi z praxe. Súčasťou procesu bol aj septembrový okrúhly stôl organizovaný na pôde Národnej rady Slovenskej republiky v spolupráci s jej Parlamentným inštitútom. Ministerstvo vnútra zároveň podpísalo memorandá o spolupráci s viacerými inštitúciami, a to s Asociáciou kritickej infraštruktúry, Akadémiou ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši, Technickou univerzitou v Košiciach a Žilinskou univerzitou, a na príprave zmien spolupracovalo aj so Združením miest a obcí Slovenska.
Verejnosť sa môže do prípravy právneho predpisu zapojiť formou zasielania podnetov a návrhov v intenciách vecného zamerania do 3. júla 2026 prostredníctvom sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra SR.