Nový stavebný zákon prináša zásadné zmeny do povoľovania stavieb na Slovensku. Hoci jeho hlavným cieľom je zjednotiť a zjednodušiť procesy, neznamená to, že všetky konania sa automaticky spoja do jedného. Zákon ponúka možnosť koncentrácie konania, no rozhodnutie o jej využití ostáva na samotnom stavebníkovi.
„Nový stavebný zákon vo všeobecnosti vyžaduje pre každú stavbu, zmenu dokončenej stavby, odstraňovanie stavby a stavebné úpravy na stavbe alebo na pozemku rozhodnutie o stavebnom zámere. V niektorých prípadoch zákon pripúšťa, obdobne ako doterajšia právna úprava, že sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere, ale postačuje ohlásenie stavby, resp. v osobitných prípadoch sa nevyžaduje ani rozhodnutie o stavebnom zámere, ani ohlásenie,“ vysvetľuje Tomáš Balun z advokátskej kancelárie L/R/P advokáti, s.r.o.
Na zhotovenie stavieb, zmeny dokončenej stavby, odstraňovanie stavby a stavebné úpravy na stavbe alebo na pozemku, pre ktoré sa vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere alebo ohlásenie, je potrebnézároveň overiť projekt stavby.
Projektová dokumentácia – štyri stupne
Nový zákon presne definuje stupne projektovej dokumentácie. Ide o súbor dokumentov, ktoré sprevádzajú prípravu a realizáciu stavby. Delia sa na:
- Stavebný zámer
- Projekt stavby
- Projekt stavby na ohlásenie
- Vykonávací projekt
Projekt stavby
Projekt stavby predstavuje textové a grafické spracovanie architektonického a technického riešenia stavby, jej technologického, energetického a požiarneho vybavenia. Súčasťou je aj napojenie na dopravnú a technickú infraštruktúru.
Slúži ako hlavný podklad na zhotovenie stavby a realizáciu prác, pri ktorých sa vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere.
Projekt stavby na ohlásenie
Tento typ projektu sa týka stavieb, ktoré nevyžadujú rozhodnutie o stavebnom zámere, ale iba ohlásenie. Projekt tvorí povinnú prílohu ohlásenia a overuje sa zároveň s jeho podaním.
Overenie projektu stavby
Overenie projektu stavby je podmienkou pre uskutočnenie stavebných prác, pokiaľ sa vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere alebo ohlásenie.
Ako prebieha overenie projektu stavby
- Stavebník podáva žiadosť správnemu orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o stavebnom zámere.
- K žiadosti prikladá doložku súladu, ktorú vydávajú dotknuté orgány alebo právnické osoby.
- Lehota na overenie projektu stavby je 30 dní.
Doložka súladu
Dotknutý orgán alebo právnická osoba musí doložku vydať do:
- 30 dní,
- pri komplikovaných prípadoch do 60 dní.
Ak ju v tejto lehote nevydá, uplatňuje sa fikcia pozitívnej doložky – teda orgán alebo právnická osoba automaticky súhlasí.
Možnosť koncentrácie konania
Nový stavebný zákon umožňuje, aby prebehlo overenie projektu stavby súčasne s rozhodnutím o stavebnom zámere. Je to však dobrovoľné.
Aby bolo možné oba procesy spojiť, stavebník musí už pri prerokovaní stavebného zámeru sprístupniť aj projekt stavby v informačnom systéme. Správny orgán následne projekt overí, ak:
- všetky doložky súladu sú kladné (alebo vznikla fikcia súhlasu),
- projekt je v súlade s vydaným rozhodnutím a osobitnými predpismi.
Koncentrácia nie je povinnosťou
„Nová úprava stavebného zákona síce koncentruje konania oproti doterajšej právnej úprave, ale túto koncentráciu ponecháva na vôli stavebníka. Nový Stavebný zákon teda nepočíta automaticky len s jedným konaním, v rámci ktorého bude stavba povolená. Koncentrácia konania je možnosťou, nie povinnosťou stavebníka,“ uviedol Tomáš Balun.
Pri rozhodovaní o koncentrácii konania je zo strany stavebníka potrebné brať do úvahy:
- náročnosť stavby,
- rozsah dotknutých orgánov,
- možnosť zapojenia verejnosti,
- náklady na prípravu projektovej dokumentácie,
- riziko nutných úprav projektu počas procesu.
Kedy je koncentrácia výhodná
- pri jednoduchších stavbách,
- ak sa neočakávajú zásadné zmeny v projekte,
- keď je počet dotknutých orgánov a právnických osôb malý.
Kedy je lepšie postup rozdeliť
- pri väčších a zložitejších stavbách, napr. priemyselných alebo komerčných,
- ak sa predpokladá rozsiahle prerokovanie s verejnosťou,
- ak by prípadné zmeny v projektoch spôsobovali dodatočné náklady.
„Koncentrácia konania bude určite dávať zmysel pri menej náročných stavbách, kde sa nepredpokladajú úpravy projektu, resp. zapojenie väčšieho počtu osôb či orgánov do konania. Naopak, v prípade priemyselných či inak komerčne využiteľných stavbách bude na posúdení stavebníka, či konanie koncentruje, alebo náklady a úsilie prípravy a povoľovania stavby rozloží do viacerých štádií konania,“ uzatvára T. Balun.