Vláda SR v stredu ôsmeho apríla 2026 schválila Implementačný plán Stratégie spravovania budov štátnej správy, ktorý prináša systémové opatrenia a nástroje pri rozvoji starostlivosti o nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a pri koordinácii politík obnovy a energetického spravovania administratívnych budov štátu. Materiál na rokovanie vlády predložil minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok.
Implementačný plán nadväzuje na Stratégiu spravovania budov štátnej správy schválenú v auguste 2025 a rieši dlhodobo identifikované nedostatky v správe štátnych budov z pohľadu koordinácie politík obnovy, energetického a facility manažmentu, ako aj z pohľadu efektívneho nájmu administratívnych priestorov štátom, či ich nadobúdania do vlastníctva štátu. Jeho cieľom je efektívnejšie využívanie verejných zdrojov, transparentnejšie riadenie, zlepšenie pracovného prostredia pre zamestnancov štátu a zároveň posilnenie energetickej efektívnosti administratívnych budov štátu.
Schválený materiál je súčasťou reformy spravovania budov štátnej správy v rámci reformy č. 4 v Komponente 19 (REPowerEU) Plánu obnovy a odolnosti SR a zároveň prispieva k napĺňaniu cieľov Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023 až 2027.
Navrhované systémové opatrenia sú rozpracované v oblasti piatich strategických cieľov, ktorými sú: centralizovaná a efektívna správa štátnych budov; digitalizácia a dátové riadenie správy majetku; energetická efektivita a uhlíková neutralita; finančná udržateľnosť a optimalizácia nákladov a moderné pracovné prostredie a flexibilita, a to realizáciou opatrení v rokoch 2026 – 2028 a realizáciou strednodobých opatrení v rokoch 2029 - 2031.
Kľúčovým opatrením pre naštartovanie reformy je zriadenie Ústredného koordinačného orgánu pre správu administratívnych budov, ktorý bude pôsobiť v rámci Ministerstva vnútra SR. Tento útvar bude metodicky usmerňovať a koordinovať činnosti ústredných orgánov štátnej správy pri energetickej správe a prevádzke budov, koordinovať investície do ich obnovy a rekonštrukcie, zabezpečovať efektívny energetický manažment vrátane využívania obnoviteľných zdrojov energie a pripravovať podmienky pre centralizované spravovanie vymedzeného nehnuteľného majetku štátu v rámci politík obnovy. Zároveň bude vydávať záväzné stanoviská k nadobúdaniu a prenájmu administratívnych priestorov od tretích osôb. Pilotná fáza umožní prakticky overiť navrhované opatrenia a nastaviť efektívne procesy správy budov.
Koordinátor v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy vypracuje komplexnú „Správu o stave spravovania a nakladania s administratívnymi budovami“, ktorá zhodnotí ich technický stav, energetickú náročnosť, náklady na prevádzku, mieru využívania priestorov aj plánované investície do obnovy. Súčasťou dokumentu bude aj plán nakladania s nehnuteľným majetkom štátu so zameraním aj na identifikáciu prebytočných budov a návrh opatrení, ako je ich obnova, prenájom, predaj alebo iné efektívne využitie. Správa bude obsahovať aj odporúčania na zlepšenie spravovania majetku štátu a koordinátor ju vypracuje prvýkrát za rok 2026 a následne každé dva roky.
Reforma bude realizovaná v dvoch etapách. V rokoch 2026 až 2029 sa počíta so zriadením koordinátora a realizáciou pilotného projektu na budovách Ministerstva vnútra SR, ktorý preverí nastavené opatrenia v praxi vrátane analýzy využitia priestorov, energetickej efektívnosti a spokojnosti používateľov. V období rokov 2029 až 2031 sa plánuje rozšírenie pôsobnosti koordinátora na širšie portfólio budov a príprava nadrezortnej organizácie pre facility management, ktorá zabezpečí centralizovanú správu, ďalšiu optimalizáciu nákladov a úspory energie.
Očakáva sa, že postupne zavedené opatrenia prinesú štátu významné úspory, efektívnejšie riadenie majetku a kvalitnejšie pracovné podmienky pre štátnych zamestnancov.