Mzdové rozdiely medzi regiónmi Slovenska v roku 2025 zostali výrazné. V členení podľa okresov sa priemerná mesačná mzda pohybovala v rozmedzí od 1 294 eur v okrese Veľký Krtíš do 2 455 eur v okrese Bratislava I. V súhrne priemerná mesačná mzda zamestnanca za všetky regióny SR dosiahla 1 864 eur, medziročne vzrástla o 115 eur, čiže o 6,6 %.

Najvyššie mzdy nad 2 000 eur zaznamenalo 6 zo všetkých 79 okresov SR, a naopak 19 okresov malo mzdu nižšiu ako 1 500 eur. Rozdiel medzi prvým a posledným okresom v rebríčku podľa najvyššej mzdy prekročil 1 000 eur. Výrazné mzdové rozdiely pretrvali aj v jednotlivých odvetviach ekonomiky.

Detailný pohľad na priemerné mesačné mzdy v regiónoch poskytuje nový štatistický produkt Regionálna štatistika práce, ktorý obsahuje tiež ukazovatele o počte zamestnancov ako aj o objeme vyplatených miezd vrátane ich náhrad. Ide o jeden z najkomplexnejších mzdových produktov ŠÚ SR, zachytávajúci vývoj miezd na úrovni okresov SR. Regionálna štatistika práce zaraďuje dáta podľa takzvanej pracoviskovej metódy1), čo znamená, že jednotlivé ukazovatele sú zaznamenané podľa skutočného umiestnenia pracoviska, nie podľa administratívneho sídla centrály podniku alebo organizácie.

Mzda podľa pracoviskovej metódy je výrazne vyššia ako celková referenčná priemerná nominálna mesačná mzda v SR za rok 2025, ktorú ŠÚ SR zverejnil (3. marca 2026) vo výške 1 620 eur v štatistickom produkte Priemerná mesačná mzda v hospodárstve vo 4. štvrťroku a v roku 2025. Referenčná priemerná nominálna mesačná mzda v SR za rok 2025 je o 244 eur nižšia ako mzda z Regionálnej štatistiky práce, pretože zahŕňa aj odhad neevidovaných miezd zamestnancov u živnostníkov, rozdiel tiež ovplyvňujú rôzne veľké výberové vzorky a odlišné metodiky.

Mzdové odlišnosti v okresoch

Vo väčšine, to značí v 65 zo všetkých 79 okresov SR, podniky a organizácie vyplácali zamestnancom v roku 2025 nižšiu mesačnú mzdu ako celoslovenský priemer 1 864 eur. Nadpriemernú výšku mala mesačná mzda v 14 okresoch, okrem väčšiny okresov bratislavského kraja to boli napríklad tri okresy mesta Košice a tiež okresy Trnava, Púchov, Ružomberok a Žilina. Podľa priemerného počtu zamestnancov v nich prevažne dominovali podniky z odvetví priemyslu a obchodu. Mzdy nad 2 000 eur dosiahlo len 5 okresov Bratislavy a ešte okres Košice II.

Nižšiu mesačnú mzdu ako 1 500 eur evidovalo 19 okresov najmä na juhu a východe krajiny. Najnižšie mzdy vyplácali zamestnávatelia v okresoch Veľký Krtíš a Poltár ako aj v okresoch Svidník, Medzilaborce a Sabinov. Mzda vo Veľkom Krtíši tak dosahovala približne len polovicu (o 1162 eur menej) mzdy v okrese Bratislava I. Nízke mzdy zostali aj v okresoch Krupina, Bardejov, Sobrance, Rimavská Sobota a Kežmarok.

image.png

Z hľadiska medziročného vývoja priemerná mesačná mzda stúpla vo všetkých okresoch okrem jedného, Košice III. Najdynamickejšie nárasty v rozpätí od 10 do 14 % zaznamenala mzda len v 9 slovenských regiónoch, najvyššie boli v okresoch Košice II, Banská Štiavnica a Martin. Najpomalšie rasty pod úrovňou 1 % mali okresy Bratislava III, Kysucké Nové Mesto a Poltár.

Rozdiely v mzdách podľa podrobných odvetví

Štatistický produkt Regionálna štatistika práce poskytuje detailnejší pohľad aj na mzdy v odvetviach. Z 85 sledovaných odvetví2) sa priemerná mesačná mzda v roku 2025 pohybovala od 998 eur v odvetví reštaurácií a pohostinstiev do 3 173 eur v telekomunikačných podnikoch a organizáciách3). Rozdiel medzi odvetvovým minimom a maximom mzdy bol 2 185 eur.

Nadpriemernú mzdu (nad 1 864 eur) malo 35 odvetví4). Hranicu 3-tisíc eur zdolali aj podniky v odvetví počítačové programovanie a poradenstvo, ale aj vo výrobe koksu a spracovaní ropy alebo tiež v pomocných činnostiach finančných služieb a poistenia. Výrazne nízku priemernú mzdu, menej ako 1 300 eur mesačne, vyplácali zamestnancom aj vo výrobe odevov, rovnako aj v bezpečnostných a pátracích službách alebo tiež v podnikoch na údržbu zariadení a krajinnú úpravu. Do tejto skupiny patrili ešte podniky a organizácie v oblasti sociálnej práce bez ubytovania a v spracovaní kože.

Celkový objem miezd uhradených zamestnávateľmi

Mzdy a náhrady mzdy vyplatené zamestnancom podľa pracoviskovej metódy predstavovali 36,7 miliardy eur, medziročne narástli o 7 %, v absolútnej hodnote sa zvýšili o 2,4 miliardy eur.

Z celkových miezd a mzdových náhrad na úrovni takmer 37 miliárd eur v roku 2025 viac ako polovicu (51 %) zaplatilo 9 zo všetkých 85 sledovaných odvetví2) slovenskej ekonomiky. Zamestnancom uhradili najviac, 3,7 miliardy eur zamestnávatelia vo verejnej správe, obrane a povinnom sociálnom zabezpečení, 3,2 miliardy eur vo vzdelávaní a 2,8 miliardy eur v zdravotníctve. Z ostatných ešte v maloobchode3) tesne prekročil vyplatený objem 2 miliardy eur. Nad hranicou 1 miliardy zostal veľkoobchod, z produkčných odvetví jedine výroba motorových vozidiel a zo služieb počítačové programovanie a poradenstvo rovnako aj doprava pozemná či potrubím. V súhrne priemysel zložený z 34 odvetví2) vyplatil mzdy a náhrady mzdy v objeme 9,3 miliardy eur.

Odchýlky v zamestnanosti podľa okresov

Celkový priemerný evidenčný počet zamestnancov na Slovensku zaznamenaný pracoviskovou metódou v roku 2025 dosiahol 1,6 milióna fyzických osôb, s nepatrným medziročným prírastkom o 5-tisíc osôb. Pracovisková metóda tak reprezentuje 62 % osôb z celkového počtu 2,6 milióna pracujúcich v roku 2025, ktorý ŠÚ SR zverejnil ako celkovú zamestnanosť v štatistickom produkte Zamestnanosť vo 4. štvrťroku a v roku 2025 na základe štvrťročného výberového zisťovania pracovných síl (VZPS)5).

Z hľadiska veľkosti pracovného trhu sa 79 okresov Slovenska od seba výrazne líšilo. V členení podľa zamestnanosti sa priemerný evidenčný počet zamestnancov pohyboval od 1 251 osôb v okrese Košice III do takmer 116-tisíc osôb v okrese Bratislava I. Zamestnanosť nad 100-tisíc osôb mal aj okres Bratislava II. Ďalšie 3 okresy Nitra, Žilina a Bratislava III zaznamenali v priemere okolo 60-tisíc zamestnaných osôb.

image-1.png

Štatistický produkt Regionálna štatistika práce poskytuje detailnejší pohľad aj na zamestnanosť v odvetviach. Z 85 sledovaných odvetví2) sa priemerný počet zamestnancov v roku 2025 pohyboval od 763 osôb vo výrobe filmov a videozáznamov do takmer 161-tisíc osôb vo vzdelávaní3).

Medzi odvetvia s najvyššou zamestnanosťou nad 100-tisíc osôb patrili okrem vzdelávania aj verejná správa a obrana, ďalej maloobchod4) a tiež ešte aj zdravotníctvo. Súčasne medzi veľkých zamestnávateľov sa zaradil veľkoobchod, popri ňom ešte pozemná doprava vrátane potrubnej ako aj niekoľko odvetví priemyslu - výroba motorových vozidiel, ďalej výroba kovových konštrukcií a tiež výroba nešpecifikovaných strojov a zariadení. Priemerný počet zamestnancov v nich dosahoval od 40 do 80-tisíc osôb.

Viac informácií a štatistických údajov nájdete NA TOMTO ODKAZE.

1) podľa pracoviskovej metódy sú zamestnanci vykázaní v okrese, v ktorom skutočne pracujú, na rozdiel od podnikovej metódy, v ktorej sú vykázaní v okrese podľa sídla podniku

2) 85 odvetví klasifikácie SK NACE REV. 2 na úrovni dvojmiestnych divízií

3) bez dát, ktoré majú dôverný štatistický charakter (D)

4) maloobchod okrem predaja motorových vozidiel

5) VZPS eviduje medzi zamestnanými oveľa širší okruh pracujúcich osôb, vrátane podnikateľov a pracujúcich v zahraničí