Sobota 20.04.2024
Dnes má meniny 
Marcel
°C
30.10.2019 12:10

Na Bratislavskom hrade otvorili výstavu M. R. Štefánik, Generál - Osloboditeľ


Snímka z vernisáže výstavy Milan Rastislav Štefánik: Generál - osloboditeľ v Historickom múzeu Slovenského národného múzea v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu. FOTO TASR - Dano Veselský


Najvýznamnejšia postava novodobých slovenských dejín, všestranná osobnosť, uznávaný vedec, veľmi úspešný vojak a diplomat Milan Rastislav Štefánik rozhodujúcou mierou prispel k vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov a výrazne ovplyvnil celoeurópske dejiny pred a počas prvej svetovej vojny.


Jeho osobnosť v celej šírke životných osudov od narodenia až po tragickú smrť predstavuje výstava Milan Rastislav Štefánik, Generál - Osloboditeľ, ktorú v utorok otvorili na Bratislavskom hrade.       

Návštevníci výstavy, ktorú pripravilo Slovenské národné múzeum (SNM) - Historické múzeum v spolupráci s Vojenským historickým ústavom, spoznajú Štefánika ako študenta, astronóma, vojaka a diplomata, štátnika, ale aj zberateľa. "Nič mi nebolo nemožné, lebo som chcel," znie Štefánikov citát, ktorý výstavu v Rytierskej sieni rozdelenú do troch celkov sprevádza. Vstupná časť nazvaná Život po živote mapuje osudy Štefánikovho odkazu od všeobecnej úcty v medzivojnovom období, cez deformácie jeho osobnosti ľudákmi až po zrejmú snahu komunistického režimu vymazať ho z dejín. Spoluautor výstavy Radoslav Ragač upozornil na kroniku Košarísk, ktorú si môže verejnosť pozrieť po prvý raz. "Je tam záznam z prvej národnej púte na Bradlo v roku 1990, ktorá bola obnovená po páde komunizmu. Zúčastnil sa na nej napríklad aj prezident Václav Havel a Alexander Dubček ako predseda Národného zhromaždenia," uviedol pre TASR Ragač.       

Súčasťou výstavy je aj film, ktorý sa venuje výrokom Štefánika. "Je to odkaz, ktorý tým, že zomrel mladý, nemohol zanechať nasledujúcim generáciám. Tak sme urobili aspoň výber jeho citátov, ktorý sme dali do historického kontextu," doplnil spoluautor výstavy Miloslav Čaplovič. Štefánikov vojenský život sa začal v roku 1915, keď nastúpil najprv do 102. pešieho pluku v Chartres. "Ale on chcel byť letcom, aj keď bol veľmi chorý, je tu napríklad zástava tohto pluku, ktorá bola vypožičaná z Francúzskeho vojenského historického múzea," poznamenal Čaplovič s tým, že Štefánik sa vo Francúzsku presadil ako vojnový letec, zaviedol vojenskú meteorológiu, pozorovacie lety, v čom bol priekopníkom: "Neskôr bol odvelený na srbský front, kde prežil ťažkú anabázu ustupujúcej srbskej armády a skoro prišiel o život." Na vojenský život Štefánika poukazujú mnohé zbierkové predmety, sú medzi nimi jeho vyznamenania, rovnošaty, vojenské čiapky, archívne dokumenty, fotografie i vojenský pas.       

Výstava ponúka množstvo zaujímavých výtvarných diel, objekty zo Štefánikovej pozostalosti, predmety, ktoré dokumentujú jeho zberateľskú vášeň a umelecké sklony. Nechýbajú artefakty zo Štefánikovej smrti - kópia posmrtnej masky a rúk. Generálny riaditeľ SNM Branislav Panis pre TASR prezradil, že pri hľadaní predmetov na výstavu jej autori našli aj vrecúška, ktoré Štefánik používal na cestách, odkladal si do nich mince: "Bola to práve cestovná kancelária Thomas Cook, ktorá nedávno skrachovala."       

Výnimočný, pritom však krátky život M. R. Štefánika sa odohrával takmer na všetkých kontinentoch. Bol to život vyplnený štúdiom a publicistickou, vedeckou, politickou, vojenskou i spoločenskou činnosťou. Jednou z jeho vášní bola astronómia, čo bola aj motivácia k mnohým zahraničným expedíciám. Z ciest si priniesol mnohé cenné suveníry. Jedným z takýchto predmetov sú Gauguinove drevoryty, prvýkrát prezentované na Slovensku. Eugéne Henri Paul Gauguin pôsobil na Tahiti, kde bol v roku 1910 počas astronomickej expedície aj Štefánik. Pri domorodom obydlí objavil 11 Gauguinových drevorytov a drevorezov, ktoré priniesol do svojho parížskeho bytu. "Hovorí sa, že boli súčasťou domorodého obydlia, konkrétne prasacieho chlieva, boli v nedôstojnom stave, časť tých štočkov Štefánik zachránil. Prvýkrát sú na Slovensku, teraz sú majetkom Národnej galérie v Prahe," dodal Ragač.       

Tretiu časť výstavy tvorí priestor s interaktívnym stolom, ktorý poteší nielen mladých návštevníkov výstavy. "Môžu tu obdivovať zdigitalizované príbehy, predmety M. R. Štefánika, ktoré sú zasadené v nejakom kontexte. Štefánik pozoroval aj slnko, veľmi zaujímavú časť tvorí simulácia zatmenia slnka. Na výstave vidíte množstvo predmetov, nie všetky sme dokázali dostať do plochy 400 štvorcových metrov, tak sme využili moderné technológie. Digitalizovali sme stovky fotografií, ktoré je možné si prehliadať práve za pomoci modernej techniky," uzavrel Peter Barta, riaditeľ SNM - Historického múzea.       

Výstava potrvá od 30. októbra do 29. marca 2020. Následne bude putovať do Národného múzea v Prahe.     

Autor: (tasr)


komentáre
SHOW ALL
podobné
16.05.2018
Na Bratislavskom hrade sú vystavené vzácne dokumenty o vzniku Československa
Česko-slovenskú/Slovensko-českú výstavu na druhom poschodí Bratislavského hradu obohacujú tri významné dokumenty súvisiace so vznikom Československa pred 100 rokmi. Sú to ratifikačné protokoly mierových zmlúv z Versailles, Saint-Germain a Trianonu, ktoré sú uložené v Paríži.
viac
02.07.2018
Výstava k 100. výročiu vzniku ČSR porovnáva storočnú Bratislavu s dnešnou
Bratislavčania či turisti si môžu od nedele na Hviezdoslavovom námestí porovnať, ako vyzerala Bratislava pred 100 rokmi za prvej republiky a aká je dnes.
viac
04.02.2019
Generál Štefánik do konca februára súčasťou vestibulu župného úradu
Od piatka 1. februára 2019 počas celého mesiaca môže verejnosť vďaka unikátnej výstave Generál Štefánik spoznať osobnosť a životný príbeh jedného zo spoluzakladateľov 1. Československej republiky.
viac
17.07.2020
V Košariskách a okolí sa uskutočnia oslavy 140. výročia jeho narodenia
V pondelok a utorok (20. a 21. 7.) sa v obci Košariská a v okolitých mestách a obciach uskutočnia oslavy 140. výročia narodenia generála Milana Rastislava Štefánika, ktoré sa budú konať pod záštitou prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Informovala o tom webová stránka mesta Myjava.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.06 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
3.10 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.84 %