Európska komisia predpokladá, že SR by nateraz potrebovala investovať do nakladania s odpadmi 267 miliónov eur. Vrátane investovania nielen do 21 skládok odpadov, existujúcich bez plánov úpravy, ale aj mnohých ďalších kvôli rekultivácii, monitorovaniu či zabezpečeniu starostlivosti po uzatvorení, na práce súvisiace s odvrátením havárií alebo obmedzením dôsledkov havárií, hroziacich či vzniknutých po uzatvorení a podobne.

Výstavba vyjde lacnejšie ako jej zabezpečenie po odstavení

Podľa dostupných údajov končí dnes na Slovensku približne 54-55 percent komunálnych odpadov (zneškodňuje sa?) na skládkach s nie nebezpečnými odpadmi. Často na tých istých skládkach, kde končí aj množstvo ďalších skupín odpadov. Je pritom logické, že skládka ako každá stavba bola najskôr naprojektovaná, potom postavená a po splnení svojho účelu bude uzatvorená a monitorovaná. Zjednodušene: v každej z týchto etáp slúžila inému záujmu. Najskôr stavbárskemu, potom prevádzkovateľskému a napokon ochranno-údržbárskemu. Potom, pri súčasnom čoraz environmentálnejšom prístupe spoločnosti k rekultivácii a následnej starostlivosti o  uzatvorenú skládku, znie logicky, keď náklady na jej výstavbu bývajú nižšie ako náklady na starostlivosť o odstavenú skládku s nie nebezpečným odpadom! Pritom tento pomer bude zrejme rásť, keďže rastie povedomie nielen hrozby životnému prostrediu (napríklad o mikroplastoch vo vode sa hovorí iba v posledných rokoch), ale aj o prijatí dodatočne zodpovedných opatrení a stanovení sledovania nových parametrov aj v prípade už roky odstavenej skládky. Podľa odborníkov teda zďaleka nejde len o súčasné plnenie si povinností pri pravidelnom kosení a odstraňovaní náletových drevín z odstavenej skládky, ale aj o ďalšie výdavky, ktoré medzičasom „priniesol“ čas skutočného praktického poznania. Mimochodom, vo Veľkej Británii je lehota následnej dôkladnej starostlivosti spoločnosti o „zakonzervované“ skládky s nie nebezpečným odpadom zákonom stanovená na 60 rokov od ich uzatvorenia!

Ako si pomôcť eurofondmi?

Eurofondy, určené pre oblasť životného prostredia, by podľa Európskej komisie mali členské štáty využívať v piatich kľúčových odvetviach: v odpadovom hospodárstve, pri ochrane biodiverzity, ochrane ovzdušia, vo vodnom hospodárstve a pri využívaní zelených tendrov.

Na naštartovanie ekonomiky Slovensko získalo z EÚ „požehnane“ štedrú čiastku 8 mld. eur. Rovnako ako Maďarsko s dvojnásobným počtom obyvateľstva alebo takisto dvojnásobne väčšie Česko. Stačí si však pripomenúť naše mizerné čerpanie v posledných siedmich rokoch, keď SR mala k dispozícii dokonca 15 mld. eur a vyčerpala iba 25 percent, prípadne byrokraciu okolo čerpania či pretrvávajúce podozrenia z odvádzania vybavujúcim slovenským úradníkom „sprostredkovateľských“ 20 percent alebo ešte viac, a prvotný optimizmus z očarenia miliardami sa automaticky presúva kdesi dozadu, možno až k priehradke pesimizmu...