Podľa hlavnej lektorky múzea Dariny Hnidkovej čerpal autor pri tvorbe malých betlehemov zo slovenských ľudových tradícií zobrazenia Svätej rodiny a narodenia Ježiša Krista.       

"Zároveň však tradičný betlehem ozvláštňuje o nové použité materiály. Miniatúrne figúrky vsádza do materiálov získaných z prírody, ako sú plody tekvice, vlašského či kokosového orecha, morské mušle, kôra stromov či vápenec. Vo figurálnych kompozíciách sa sústreďuje na kombinovanú techniku dreva a hliny, niekedy so spojením skla. Rád pritom spracováva aj netradičný prírodný materiál, ako sú rybie kosti, šupiny či lesné plody," uviedla Hnidková.       

Etnológ Kysuckého múzea v Čadci Pavol Markech pripomenul, že prvý betlehem (jasličky) sa spomína už v 13. storočí. "Bol to živý betlehem a nápad na jeho vytvorenie skrsol v hlave Giovanniho Bernardoneho, ktorého poznáme pod menom svätý František z Assisi. Chcel obyčajným ľuďom, ktorí nevedeli čítať, priblížiť príbeh Ježišovho narodenia. Preto vianočnú omšu slúžil v roku 1223 pri jaskyni v horskej oblasti Umbrie v Taliansku. Jaskyňa sa stala živým betlehemom. V jasličkách ležalo dieťatko, okolo neho stála Mária s Jozefom a atmosféru dotvárali živé zvieratá, ktoré si požičal od tunajších hospodárov," dodal Markech.       

"Všetci s úžasom sledovali omšu, stvárnenú ako živý príbeh o Kristovom narodení. František dobre vedel, že chudobným ľuďom, ktorí nevedeli čítať, a predovšetkým malým deťom, takto povie o narodení Ježiša Krista oveľa viac. Úspech omše znamenal postupné rozšírenie drevených betlehemov v životnej veľkosti do kostolov a neskôr rozšírenie ich zmenšenín do domáceho prostredia," vysvetlil etnológ Kysuckého múzea.       

Výstava Betlehemy ako ich nepoznáme potrvá v Kysuckom múzeu v Čadci do konca januára 2019.