Všetky nemocnice v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, Hornooravská nemocnica Trstená, Dolnooravská nemocnica Dolný Kubín a Liptovská nemocnica Liptovský Mikuláš) podpísali zmluvy so zdravotnými poisťovňami na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre rok 2025.

„Sme  v polovici roka a nemocnice doteraz nevedeli ako budú financované. Podávali výkony bez istoty, že ich práca bude poisťovňami dostatočne preplatená. Takto systém nesmie fungovať. Spôsobuje to nielen finančné problémy nemocniciam, ale najmä veľkú neistotu, keďže nemocnice nedokázali pokryť ani mzdové nároky svojich zamestnancov a hrozilo, že nebudú schopné platiť dodávateľom tovarov a služieb svoje záväzky (lieky, zdravotnícke materiály, služby). Systém financovania bol síce mierne upravený, ale stále dostatočne nezohľadňuje personálne normatívy pri  nákladoch na mzdy a reálne ceny za  výkony, stále stavia najmä na paušálnych platbách, ktoré zvýhodňujú subjekty s vysokým počtom personálu, nízkou výkonnosťou a nedostatočne poskytovanou kvalitou, bez ohľadu na efektivitu. Je to pre nás, ktorí sa správame zodpovedne diskriminačné a nespravodlivé, keďže efektívne fungujúce regionálne nemocnice, ktoré zabezpečujú vysoký počet výkonov s menšími tímami, sú stále v nevýhode,“ uviedla predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.

Nemocnice v našej zriaďovateľskej pôsobnosti vykonali za prvý polrok množstvo operačných zákrokov, ošetrili veľké množstvo pacientov, no aj po novom a oneskorenom nastavení zmluvných podmienok vzniká vysoký predpoklad prekročenia novo zazmluvnených limitov, čo môže spôsobiť, že niektoré výkony opäť nebudú poisťovňami uhradené.Stále platí, že aktuálny systém financovania nemocníc nedokáže plne pokryť náklady vyplývajúce zo zákonného nárastu miezd.

„Platy zamestnancov valorizujeme podľa zákonom definovaného platového automatu, tak ako to dohodla vláda s lekárskymi odbormi. Žiaľ, zmluvné podmienky s poisťovňami tieto navýšené náklady plne nereflektujú a nemocnice tak musia časť mzdových nákladov dorovnávať zo zdrojov, ktoré by inak mohli použiť na obnovu prístrojového vybavenia, priestorov a modernizáciu služieb. V praxi to znamená, že systém namiesto rozvoja zvyšuje investičný dlh v zdravotníctve,“ doplnil riaditeľ Kysuckej  nemocnice v Čadci  Martin Šenfeld.

Dokonca z Plánu obnovy a odolnosti doposiaľ nebol podporený ani jeden projekt rekonštrukcie ani jednej z nemocníc ŽSK, čo rovnako prehlbuje rozdiely v možnostiach ich rozvoja na úrovni Slovenska.

„Zároveň apelujeme na zdravotné poisťovne, aby sa aktívne zaoberali aj platbami za výkony, ktoré nemocnice poskytujú pre nehospitalizovaných, ambulantných pacientov v oblasti  laboratórnej alebo zobrazovacej diagnostiky.  Nemocnice majú  možnosti takéto výkony  zrealizovať, ale dnes ich nemajú kryté úhradami z poisťovní, keďže platby sú z veľkej časti postavené na paušálnej platbe. Nie je správne, aby pacient z Rabče cestoval na MR súkromné pracovisko do Žiliny, keď ho vie absolvovať vo svojej spádovej nemocnici len z toho dôvodu, že tam vyšetrenie poisťovňa preplatí a v nemocnici nie. Dnes robia naše nemocnice takýchto neuhradených  výkonov „z lásky“ k  nehospitalizovaným pacientom v hodnote 1 milión eur . Tieto peniaze potom logicky chýbajú v našich nemocniciach niekde inde. Ak máme poskytovať dostupnú starostlivosť v regiónoch, musíme mať aj adekvátne zmluvné krytie výkonov,“ dodala riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Silvia Pekarčíková.

Cieľom rezortu zdravotníctva je dosiahnuť spravodlivé a pravidlami podložené financovanie nemocníc najneskôr do roku 2027. Je založené na troch pilieroch: zjednotenie základných sadzieb medzi porovnateľnými nemocnicami, prechod na výkonový systém DRG a zvyšovanie podielu výkonnostne upravovaných platieb. Takéto rozloženie zmeny systému financovania na 3 roky nie je pre naše nemocnice dostatočné, lebo stále budú trestané za svoju efektivitu a snahu v maximálnej miere pomáhať pacientom, čo nie je prijateľné.

 „Tri roky sme sa trápili s nespravodlivým prerozdeľovacím mechanizmom a ďalšie 3 roky sa budeme trápiť nedostatočným finančným krytím podľa nového mechanizmu úhrad znova. Žilinský samosprávny kraj považuje reformu financovania zdravotníctva za nevyhnutnú – ale musí byť postavená na spravodlivom a jasnom mechanizme prerozdeľovania zdrojov, ktoré zohľadňuje efektívne riadenie, množstvo a kvalitu výkonov, umožnení  rozvoj a zabezpečí dostupnosť starostlivosti pre pacienta v mieste, kde žije,“ uzavrela Pekarčíková.