Nevymýšľajme koleso - to vynašli asi pred 6000 rokmi v Mezopotámii

Už žijeme v globálnom svete 21. storočia, v ktorom prírodná mystika, filozofia, veda či ľudskosť strácajú svoj formálny historický naratívny význam z hľadiska náboženského, národného či ideo-logického. Takmer celá súčasná ľudská populácia je už vzdelaná – gramotná a mala by preto chápať, že politickým a legislatívnym prijatím Charty základných ľudských práv a pochopením najnovšej vedeckej evolučnej teórie ECO-EVO- DEVO sa presunul obsah pojmov nábožný, národný či ideologický z objektívnej dimenzie do dimenzie subjektívnej, teda osobnej.

Rovnako dnes v 21. storočí v deklarovanom občianskom demokratickom spoločenskom systéme nábožne, národne či ideologicky nevnímame ani obsah pojmov štátnosť, občianskosť či verejnú správu. Štátnosť nám symbolizuje prirodzené územie štátu, občianskosť prirodzene zodpovedného obyvateľa štátu a verejnú správu ako verejne deklarovaný demokratický systém tvorený občanom a nie formálnymi historickými inštitúciami. Väčšina obyčajných ľudí si však neuvedomuje, a vedomá mocenská akademická menšina nechce verejnosti priznať, že všetko evolučne prirodzené je aj osobne zodpovedné teda neoddeliteľne v prítomnosti priamo späté so svojím prostredím spätnou väzbou (feedback).

Ako ukazuje spoločenská prax, prirodzený fenomén osobnej zodpovednosti rovnako dlhodobo absentuje vo sfére verejného vzdelávania a verejnej správy. To, že si tento prirodzený fenomén (priamy osobný vzťah tu a teraz) neuvedomujú seniorski predstavitelia samosprávy a ZMOS, sa dá z hľadiska modernej evolučnej vývojovej psychológie logicky i racionálne pochopiť.

Pred 60 rokmi v 50. rokoch minulého storočia nám do našich detských myslí bolo totalitným vzdelávaním a výchovou (edukáciou), nielen počas povinnej školskej dochádzky, ale aj pri mimoškolských náboženských a pionierskych aktivitách vštepovaná/vtláčaná nekritická úcta a poslušnosť voči všetkým oficiálnym a formálnym mocenským i náboženským či akademickým autoritám.

Paradoxom však zostáva to, že túto nekritickú úctu a poslušnosť voči formálnym (prirodzene nezodpovedným) autoritám v súčasnej verejnej edukačnej a správnej praxi aplikujú a presadzujú aj tí mladší akademickí odborní expertní poradcovia a hovorcovia v produktívnom veku, ktorí násilnú edukáciu v 50. rokoch minulého storočia neprežili a len si ju v následnom období normalizácie racionálne (prospechársko-pragmaticky) prisvojili.

Súčasní experti na samosprávu zo samosprávy so svojím konceptom Parlamentu regiónov sa rovnako mýlia ako jeho bývalý menovec politik so štátnej správy s konceptom ESO, ktorého hlavným cieľom sa okrem prezentovaných pozitívnych cieľov stalo míňanie eurofondov na centralizáciu verejnej moci a osobného prospechu. Ak chceme mať funkčný občiansky parlament, jeho primárnou podmienkou musí byť funkčný slobodne- zodpovedný občan a nie plagiátorský akademik alebo prospechársko-pragmatický politik. Slobodne zodpovedným občanom sa stáva sám od seba (SOS) najmä ten jedinec, ktorý dokáže v produktívnom veku sám seba učiť, riadiť a živiť nezávisle od verejných financií alebo darov svojich donorov.

Našťastie toho štátneho experta politika nás už neznormalizovaná a na minulosti nezávislá mladšia generácia občanov v posledných parlamentných voľbách zbavila. Otázkou zostáva, či sa nájdu aj medzí mladšími nezávislými starostami takí, ktorí budú mať odvahu na tohtoročnom sneme prevziať zodpovednosť presadiť prirodzený princíp územnej samosprávy aj v nereformovateľne spolitizovanej štátnej správe tak, ako to navrhovali predstavitelia Agory pred 18. rokmi na sneme ZMOS v roku 2002 a následnom koncepte SOS – Slovenskej/Svetovej občianskej samosprávy .

Po 20 ročných negatívnych skúsenostiach s reformou verejnej správy nemusíme už nič nové neprirodzené vymýšľať, všetko je teoreticky pripravené a praxou overené, stačí urobiť prvý krok starostov za nestorom slovenských nezávislých starostov Michalom Sýkorom a snažiť sa o to aby každý starosta sa stal poslancom VÚC tak ako on sám od samého začiatku reformy verejnej správy, a následne spoločnou iniciatívou nezávislých starostov vytvoriť druhú komoru NR SR z priamo volených poslancov v jednotlivých okresoch. Z hľadiska prirodzenej logiky a sedliackeho rozumu je rovnako spoločensky prospešné, aby aj každý poslanec v miestnej samospráve osobne zastupoval konkrétny územný obvod.

Ako tento transformačný proces naštartovať nájdete v 18 rokov starom diskusnom príspevku jedného bývalého nezávislého starostu a potrebný obsah transformácie verejnej správy i s presnou metodikou zase v našej publikácii SOS, ktorú si je možné zakúpiť v redakcii Obecných novín alebo v kníhkupectve Artfórum na Kozej ulici v Bratislave.