Slovensko starne a dnes nie je pripravené na demografický vývoj. Je potrebné zabezpečiť dostatok kvalitných zariadení a ďalších špecifických služieb pre seniorov, po ktorých je už dlhodobo vyšší dopyt ako ponuka. Z európskeho Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) Slovensko mohlo z výziev v rokoch 2017 – 2021 získať viac ako 160 miliónov eur na zvýšenie dostupnosti sociálnych služieb a zníženie počtu veľkokapacitných domovov pre seniorov, no 104 miliónov, teda takmer 2/3, sme nedokázali vyčerpať. Ukázali to závery auditu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameraného na komunitné služby pre seniorov. O jeho výsledku úrad informuje spolu s ďalšími šiestimi kontrolami v pravidelnej štvrťročnej správe troch najvyšších ústavných činiteľov – prezidenta Petra Pellegriniho, predsedu parlamentu Richarda Rašiho aj premiéra Roberta Fica.
Za politiku sociálnej starostlivosti je zodpovedné ministerstvo práce, ktoré nedokázalo kontrolórom poskytnúť jasné vysvetlenie, prečo takáto významná čiastka zostala nevyčerpaná. Za eurofondové výzvy IROP niesol zodpovednosť rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktorý mal v gescii nastavenie podmienok a administráciu výziev.
„Skutočnosť, že takýto objem financií nebol využitý, poukazuje na systémové nedostatky v plánovaní a realizácii projektov a tiež vyvoláva otázky o efektívnosti riadenia a koordinácie medzi jednotlivými ministerstvami,“ priblížil predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. V roku 2024 bolo na Slovensku vyše jedného milióna ľudí starších ako 65 rokov, čo je nárast o viac ako 86-tisíc od roku 2020. „Za to isté obdobie sa celková kapacita v zariadeniach pre seniorov navýšila iba o dvetisíc miest, pričom v roku 2024 o miesto v nich oficiálne žiadalo cez 8 600 osôb bez pozitívnej odozvy,“ dodal šéf národných kontrolórov.
Slovensko sa v roku 2011 rozhodlo pre tzv. politiku deinštitucionalizovania sociálnych služieb. Zaviedlo sa napríklad kapacitné obmedzenie pre zariadenia (maximálny počet 40 klientov v jednej budove) a v roku 2024 sa definovali aj zariadenia rodinného typu (do šesť, resp. 12 miest). „Tieto zmeny ale boli zavedené bez predchádzajúcej analýzy finančnej udržateľnosti takýchto zariadení v podmienkach Slovenska,“ konštatuje Ľ. Andrassy.
Aktuálna kontrola ukázala ekonomickú náročnosť udržateľnosti zariadení pre seniorov rodinného typu. Náklady takýchto kontrolovaných subjektov, s výnimkou jedného, prevyšovali príjmy z príspevkov a úhrad od klientov. Dofinancovanie zabezpečovali hlavne z darov a z vlastných zdrojov zriaďovateľa. „Vysoké náklady spojené s prevádzkou zariadení rodinného typu môžu viesť k nutnosti zvyšovania ich kapacity, čo aj avizovali vybrané kontrolované subjekty,“ dodal predseda kontrolného úradu. Prípadne sa cena za služby zvýši natoľko, že bude dostupná len pre určitú, ekonomicky zabezpečenú, skupinu občanov.
I keď podiel zariadení s kapacitou do 12 a 40 miest v rokoch 2020 až 2024 stúpal, v roku 2024 bola stále viac ako polovica miest v zariadeniach s kapacitou vyššou ako 40 miest.
Napriek tomu, že kontrolované zariadenia pre seniorov dokázali zabezpečiť požadovaný minimálny počet zamestnancov, všetky uviedli ako najvýznamnejší problém ich fungovania práve zabezpečenie a dlhodobé udržanie kvalifikovaného personálu. Nedostatok pracovnej sily sa nedarí zmierniť aj z dôvodu nevyužitia pracovného potenciálu cudzincov, na čo NKÚ poukázalo v roku 2025 v kontrolnej akcii Integračná politika štátu.
Na nedostatok personálu má zásadný vplyv aj ich nedostatočné finančné ohodnotenie. Napriek tomu, že v kontrolovanom období došlo k nárastu miezd vo všetkých kontrolovaných subjektoch, priemerná mzda sa napríklad v roku 2024 pohybovala od 809 do 1 330 eur, čo bolo na úrovni 53 % až 87 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ministerstvo práce prijalo len krátkodobé ad hoc riešenie, a tým je stabilizačný príspevok, ktorý bol poskytnutý zo štátneho rozpočtu vo výške viac ako 45 miliónov eur pre 687 poskytovateľov sociálnych služieb a mal zabezpečiť udržanie zamestnancov v sociálnych službách do konca roka 2025.
„Pozitívnou informáciou pre poskytovateľov služieb i samotných seniorov je skutočnosť, že aj pre rok 2026 sú vyčlenené financie na stabilizačný príspevok, tentokrát vo výške 21 miliónov. Na jednej strane je to pozitívne, ale stále len dočasné a nie systémové riešenie,“ podčiarkuje Ľ. Andrassy.
Poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach pre seniorov je hradené z verejného zdravotného poistenia. Zmluvy so zdravotnými poisťovňami o úhrade ošetrovateľskej starostlivosti mali z deviatich kontrolovaných subjektov uzavreté len dve zariadenia. Dôvodom bolo podľa ich vyjadrení naplnenie limitov zdravotných poisťovní. Legislatívou stanovený minimálny počet lôžok tak už nereflektuje potreby prijímateľov v zariadeniach pre seniorov. Kontrolované zariadenia tiež nedokázali splniť kvalifikačné a odborné podmienky stanovené pre zdravotnícky personál, preto zabezpečovali ošetrovateľskú starostlivosť prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
V zaslanej správe ústavným činiteľom národná autorita pre externú kontrolu informuje aj o výsledkoch ďalších kontrol z uplynulého štvrťroku. Do hľadáčika kontrolórov sa opäť dostali aj štátne podniky. V Letových prevádzkových službách, ktoré spadajú pod ministerstvo dopravy, priniesla opakovaná kontrola aj pozitívne informácie. Smerovanie tohto podniku malo v rokoch 2023 a 2024 priaznivú tendenciu. Na druhej strane rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka dlhodobo zanedbával riadenie a dohľad nad štátnymi podnikmi Hydromeliorácie a Závodisko. Kontrolóri sa pozreli na hospodárenie Slovenskej pošty. Aktuálna kontrola ukázala, že problémy v hospodárení Pošty, na ktoré úrad upozornil už v roku 2020, pretrvávali v nasledujúcom období. Celková strata tohto podniku bola ku koncu roka 2024 takmer 66,5 milióna eur. Kontrola v rezorte obrany ukázala dôležitosť vnútorných kontrolných systémov, ktoré musia byť neoddeliteľnou súčasťou správy a riadenia verejných inštitúcií.
Národná autorita pre oblasť externej kontroly opäť preverila viaceré mestá a obce, ako nakladajú so svojím majetkom, najmä pozemkami a stavbami. Nadviazala tak na obdobný audit z roku 2020. Závery auditu ukázali, že viaceré kontrolované obce stále porušujú zákonné povinnosti, nedodržiavajú vlastné pravidlá hospodárenia a majú slabú vnútornú kontrolu pri nakladaní s majetkom. Samosprávy už síce nepredávajú pozemky za symbolické jedno euro, no problémom ostáva využívanie tzv. dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý samosprávy uplatňovali nesprávne a uprednostňovali na úkor transparentnej obchodnej verejnej súťaže. Využívanie európskych financií kontrolóri preverili aj kontrolou integrovaných územných investícií v Košickom samosprávnom kraji a tiež v meste Košice. Očakávané zjednodušenie a zrýchlenie čerpania eurofondov prostredníctvom týchto integrovaných územných investícií zatiaľ nenastalo. Audit úradu poukázal okrem iného na meškanie implementácie, slabú koordináciu a len čiastočný strategický prínos schválených projektov v programovom období 2021 – 2027.
Detailné informácie nájdete v správe z kontroly nájdete NA TOMTO ODKAZE.