Rozpočty štátnych inštitúcií, ústredných orgánov štátu by mali pokrývať všetky ich záväzné výdavky už pri ich schvaľovaní v parlamente a v priebehu kalendárneho roka by nemali byť odkázané na dodatočné navyšovanie finančných prostriedkov. Na túto nevhodnú prax upozornil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR už pred viac ako dvoma rokmi pri kontrole hospodárenia Kancelárie prezidenta SR. Aktuálna kontrola rozpočtu Kancelárie Ústavného súdu (ÚS) SR ukázala podobný problém. 

Kancelária ústavného súdu bola zriadená 1. januára 1993 v súvislosti so vznikom súdu, ako jedného z pilierov vznikajúcej samostatnej Slovenskej republiky. Kancelária zabezpečuje odbornú podporu najmä pre ústavných sudcov a plní úlohy spojené s organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti celého súdu. V rokoch 2023 až 2025 mal Ústavný súd SR v priemere 121 zamestnancov.

V kontrolovaných rokoch 2023 a 2024 schválené rozpočty kapitoly nezohľadňovali jej reálne potreby

Rozpočet Kancelárie ÚS SR z kontrolovaných rokov najmä v roku 2023 nepokrýval výdavky vyplývajúce zo zmluvných záväzkov uzatvorených už v roku 2022 na rozšírenie a modernizáciu vlastného informačného systému. Tieto investície pritom súviseli s plnením záväzku Slovenska v rámci národného projektu zameraného na efektívnejšie fungovanie sietí verejnej správy v oblasti zdieľania dát.

V rokoch 2023 až 2025 bol rozpočet kancelárie dodatočne navyšovaný o 6 až 24 %, pričom každoročne bolo prijatých v priemere 17 rozpočtových opatrení. Kancelária preto nemala istotu, v akom rozsahu vedenie rezortu financií počas roka schváli potrebné úpravy rozpočtu, čo mohlo negatívne ovplyvniť aj plnenie úloh.

„Nie je správne ponechávať nezávislé inštitúcie štátu vo finančnej neistote. Každá kapitola, či už hovoríme o ústavnom súde, kancelárii prezidenta či parlamente, má jasne stanovené úlohy a priority, ktoré musí plniť vďaka reálne nastavenému rozpočtu. Namiesto toho, aby sa kľúčové inštitúcie mohli sústrediť výlučne na plnenie ich ústavného poslania, sú nútené intenzívne riešiť i otázku financovania svojich zákonných činností a zmluvných vzťahov na zabezpečenie ich prevádzkových činností,“ zdôraznil podpredseda kontrolného úradu Jaroslav Ivančo.

Pokiaľ ide o správu a riadenie rozpočtovej kapitoly Kancelárie Ústavného súdu SR, kontrolóri NKÚ SR nezistili významné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. 

„Kanceláriu súdu možno označiť za dobrého hospodára. Jej vnútorný kontrolný systém je nastavený primerane charakteru a rozsahu vykonávaných činností a vo všeobecnosti ho možno považovať za funkčný a spoľahlivý,“ doplnil Ivančo. 

V súlade so strategickým zameraním kontrolnej činnosti národná autorita pre oblasť externej kontroly pravidelne preveruje hospodárenie a fungovanie ústavných inštitúcií. Kontroluje napríklad Kanceláriu prezidenta SR, Kanceláriu NR SR, Kanceláriu Najvyššieho správneho súdu SR a aktuálne aj Kanceláriu Ústavného súdu SR. V ďalšom období sa kontrolóri plánujú zamerať aj na iné nezávislé inštitúcie, napríklad na Úrad komisára pre deti a Kanceláriu verejného ochrancu práv.

Ostatný audit NKÚ opätovne otvoril otázku, či je pri menších inštitúciách efektívne ponechávať zabezpečovanie niektorých podporných činností, napríklad v oblasti kybernetickej bezpečnosti, výlučne na ich vlastné kapacity. Ústavný súd SR musel na účely vybudovania záložného pracoviska zabezpečiť budovu. Podarilo sa mu získať budovu v Turčianskych Tepliciach, ktorú v súčasnosti rekonštruuje. 

Vzhľadom na identifikované riziká NKÚ navrhol Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady SR, aby vláde odporučil iniciovať bezpečnostný projekt zameraný na vytvorenie spoločného záložného IT pracoviska pre nezávislé ústavné inštitúcie. Takéto riešenie by mohlo prispieť k ich vyššej úrovni ochrany a zároveň k efektívnejšiemu zabezpečovaniu informačnej a kybernetickej bezpečnosti na centrálnej úrovni štátu.

V rámci kontroly hospodárenia súdu boli vypracované prehľady o stave a vývoji majetku za kontrolované obdobie, vrátane pohľadávok a záväzkov. Kontrolou stavu a vývoja majetku Kancelárie ÚS SR za obdobie rokov 2023 až 2025 bolo zistené, že mal rastúci trend, pričom hodnota majetku štátu, ktorý Kancelária ÚS SR spravovala v sledovanom období, sa zvýšila o približne 1 mil. eur a na konci roka 2025 presiahla 23,7 mil. eur.

Prírastky majetku pozostávali predovšetkým z obstarania softvérového vybavenia (cca 81 % na celkových výdavkoch), z obstarania osobných motorových vozidiel, modernizácie a rekonštrukcie budov v správe Kancelárie ÚS SR a aj realizovanej rekonštrukcie vyššie spomínaného záložného pracoviska v Turčianskych Tepliciach. Po Najvyššom správnom súde SR ide o ďalšiu štátnu inštitúciu, ktorá môže slúžiť ako príklad dobrej praxe a v rámci nestrannej kontroly neboli identifikované žiadne systémové nedostatky či riziká.

Detailná správa z kontroly je k dispozícii tu: https://www.nku.gov.sk/documents/d/nku/hospodarenie-kapitoly-kancelarie-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky-pdf