Na Slovensku dlhodobo absentuje strategické riadenie založené na relevantných dátach, ktoré štát napriek opakovaným upozorneniam naďalej systematicky nezbiera, nevyhodnocuje a ani nevaliduje. Pričom bez systematickej práce s dátami nemožno hovoriť o efektívnom riadení, nieto ešte o udržateľnom rozvoji krajiny.
V riadení štátu dochádza k systémovým zlyhaniam, plytvaniu, ktoré spôsobuje škody v miliónoch eur. Zo Slovenska sa postupne stáva digitálne smetisko Európy plné nesúrodých a neprepojených dát a databáz.
Zásadnú reformu potrebuje aj samotná štátna či verejná správa. Počet zamestnancov vo verejnom sektore sa zvýšil za posledných desať rokov o viac než 36-tisíc a výdavky verejnej správy od roku 2015 stúpli zo sumy 35 miliárd na aktuálnych bezmála 67 miliárd eur. K zefektívneniu štátnej správy pritom mala prispieť digitalizácia a informatizácia štátu, do ktorej sa už v ostatných rokoch investovalo z európskych i národných zdrojov niekoľko miliárd, no očakávané zlepšenie zatiaľ nepriniesla. Nedostatky v strategickom riadení verejných politík, tolerovaná kultúra nezodpovednosti a beztrestnosti sa stávajú neudržateľnými a úpadok sa v mnohých oblastiach prehlbuje.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR na to upozorňuje v Správe o výsledku kontrolnej činnosti za rok 2025, ktorú v súlade so zákonom predložil do Národnej rady SR. Správa sumarizuje 40 kontrol vo viac než 180 subjektoch štátnej a verejnej správy a zahŕňa aj dve stanoviská k štátnemu záverečnému účtu a k štátnemu rozpočtu. Kontrolóri odhalili takmer 880 porušení a nedostatkov a navrhli 220 praktických odporúčaní na zlepšenie správy verejných a európskych financií a riadenie verejných politík.
Aktuálna situácia, útoky voči kontrolným či regulačným inštitúciám, degradácia nástrojov internej kontroly či spochybňovanie oznamovateľov ekonomickej trestnej činnosti sa nebezpečne premietajú do znižovania dôvery občanov voči štátnym, verejným inštitúciám. Viaceré nezávislé štátne úrady čoraz častejšie čelia neprimeraným atakom za svoju odbornú činnosť, a to nielen zo strany kontrolovaných subjektov, ale tiež zo strany ich obchodných partnerov. Národná autorita pre externú kontrolu minulý rok zaregistrovala najsilnejšiu vlnu účelových útokov.
„Kontrola je pritom integrálnou súčasťou zvyšovania kvality riadenia štátu a nakladania s verejnými prostriedkami. Udržateľne a úspešne riadené štáty, ich organizácie aktívne podporujú internú kontrolu, chránia oznamovateľov korupcie, pretože to zvyšuje transparentnosť rozhodovacích procesov a vytvára prostredie, ktoré účinne bojuje proti podvodom i podvodníkom,“ konštatuje Ľubomír Andrassy, predseda slovenských národných kontrolórov.
Skúsenosti pri odhaľovaní korupcie či identifikovaní podvodného správania zamestnancov verejných organizácií premietol kontrolný úrad minulý rok do novej metodickej protikorupčnej príručky a bude ju používať nielen pri definovaní kontrolných akcií, ale aj priamo pri výkone kontrol zameraných na dodržiavanie zásad hospodárenia s verejnými financiami a majetkom. Slovenskí kontrolóri sa vo svojej výročnej správe po prvýkrát, ako prvá štátna inštitúcia, prihlásili k verejnému odpočtu plnenia záväzkov udržateľného riadenia organizácie a merania pokroku kontrolného úradu v ekologickom a sociálnom rozmere (ESG – Environmental, Social, Governance).
Zistenia z minuloročných kontrol potvrdili, že chaos v dátach sťažuje výkon verejných politík a to nielen v oblasti zdravotnej starostlivosti, duševného zdravia mladej generácie, digitalizácie životných situácií, ale aj pri odstraňovaní regionálnych rozdielov, rozvoji dopravnej infraštruktúry a modernizácii vodárenskej infraštruktúry.
„Vďaka tomuto stavu nevieme napríklad vyhodnotiť, či je viac ako 10 miliárd, ktoré každoročne vynakladáme na zdravotníctvo, prerozdeľovaných transparentne a efektívne, v prospech zdravia pacienta. Ministerstvo zdravotníctva, jeho vrcholoví manažéri dlhodobo zlyhávajú v otvorenom zúčtovávaní verejných zdrojov, tolerujú nezákonné poplatky a neeliminujú prostredie, ktoré vedie k plytvaniu a až k možnému korupčnému rozhodovaniu. Rovnako nevieme, či doterajšia energopomoc v hodnote viac ako 4 miliardy smerovala skutočne k tým, ktorí ju reálne potrebujú, ani či služby a dávky sociálnej podpory v rozsahu miliónov eur spravujeme efektívne,“ približuje kľúčové závery auditov Ľ. Andrassy.
Minuloročné kontrolné akcie úradu priniesli aj nemilý obraz o nedostatkoch pri ochrane duševného zdravia detí, ale aj o významných rizikách pri efektívnom čerpaní európskej finančnej pomoci. Viac ako 25 miliárd eur z európskej finančnej pomoci, ktoré Slovensko získalo od roku 2004, neprispelo k znižovaniu regionálnych rozdielov. Naopak, rozdiely medzi regiónmi zostávajú rovnako hlboké ako pred dvadsiatimi rokmi, pri vstupe našej krajiny do Európskej únie. Na hrane chudoby je dnes na Slovensku bezmála milión obyvateľov. Z pohľadu udržateľného rozvoja krajiny je alarmujúca situácia v demografii, znižuje sa počet ľudí na trhu práce a kontroly NKÚ ukazujú, že mladých ľudí sa nedarí udržať na Slovensku.
Dátový chaos sa ukazuje ako problém aj v súvislosti s konsolidáciou verejných financií a výrazným zadlžovaním budúcich generácií. Dopad troch balíkov konsolidačných opatrení nie je dostatočne a ani cielene hodnotený. Štát spätne nevyhodnotil, či opatrenia v hodnote takmer 7,5 miliardy eur priniesli očakávaný efekt, pomáhajú znižovať zadlženosť štátu, aký konkrétny vplyv mali na sociálne postavenie zraniteľných skupín obyvateľov, fungovanie firiem či hospodársky rast.
„Zodpovedné inštitúcie dnes účelovo ignorujú povinnosti vyplývajúce z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, zákon roka, ktorým je štátny rozpočet, sa prijíma bez priamej participácie, kritickej diskusie so sociálnymi partnermi. Súbeh aktuálneho stavu verejných financií, riziková zadlženosť krajiny a to už na úrovni bezmála 83 miliárd eur a hospodársky rast len okolo jedného percenta HDP, podčiarkuje nevyhnutnosť prípravy a naštartovania systémových reforiem v kľúčových sektoroch riadenia štátu s dopadmi na každodenný život. Reformy musia ísť podľa poznania kontrolného úradu od ústredných orgánov štátu až po miestnu samosprávu, cez finančne udržateľné zmeny v sociálnom, dôchodkovom a zdravotníckom systéme. A nehovoriac o potrebe podnikať kroky, ktoré pomôžu zvýšiť dôveru verejnosti v štátne a samosprávne inštitúcie, a to okrem iného cez vyvodzovanie osobnej a trestnoprávnej zodpovednosti,“ podčiarkuje pohľad na nevyhnutnú reformu štátu predseda kontrolórov, ktorý vychádza z viac ako štyroch desiatok auditov vykonaných v roku 2025.
Správa o výsledku kontrolnej činnosti za rok 2025 je k dispozícii NA TOMTO ODKAZE (pdf, 7,3 MB)