V krajských mestách žije približne 1,13 milióna obyvateľov, teda viac ako pätina populácie Slovenska. Tieto mestá hospodárili s majetkom v čistej hodnote 4,7 miliardy eur. Prebytok ich bežných rozpočtov v roku 2025 medziročne klesol o 12,8 milióna eur na 59,3 mil. eur, čím sa znížila ich schopnosť vytvárať vlastné zdroje na financovanie nevyhnutných investícií, rozvojových projektov, splácanie úverov či tvorbu rezerv pre mimoriadne situácie. Zároveň sa zostatok rezervných fondov od roku 2022 znížil z 51 miliónov na 26 miliónov eur. Ich využívanie na bežné výdavky pritom vzrástlo za štyri roky pätnásťnásobne na 16,8 milióna eur v roku 2025.

Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý preveroval hospodárenie ôsmich krajských miest za rok 2025 a vývoj ich rozpočtov a majetku v rokoch 2022 až 2025. Kontrola zároveň odhalila nedostatky pri poskytovaní dotácií, verejnom obstarávaní a nakladaní s majetkom. Rizikom je aj rastúce zaťaženie rozpočtov splátkami úverov a úrokov, ako aj dlhodobo nevyriešené majetkovoprávne usporiadanie pozemkov.

Za rok 2025 dosiahli krajské mestá celkový kladný výsledok hospodárenia vrátane finančných operácií vo výške 74,5 mil. eur. Po odpočítaní finančných operácií skončili krajské mestá v schodku, prebytok dosiahla iba Nitra. Schodkové kapitálové rozpočty financovali najmä úvermi a rezervnými fondmi.

„Kladný výsledok hospodárenia sám o sebe neznamená, že finančná situácia miest je bez významných rizík. Výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy, rezervné fondy sa zmenšujú a náklady na splácanie dlhu stúpajú. Mestá preto potrebujú dôslednejšie plánovať investície a zodpovedne riadiť svoje záväzky,“ uviedol podpredseda národných kontrolórov Jaroslav Ivančo.

Podľa zistení národnej autority pre externú kontrolu zostatok rezervných fondov krajských miest sa za štyri roky znížil z 51 miliónov na 26 miliónov eur. Zároveň výrazne vzrástol podiel ich čerpania na bežné výdavky z 2,3 % v roku 2022 na 32,8 % v roku 2025. Najvyšší podiel použili v roku 2025 Košice, až 62,4 %. NKÚ odporúča využívať rezervné fondy prednostne na kapitálové výdavky, teda na rozvoj a obnovu majetku a riešenie mimoriadnych situácií.

Objem dlhu krajských miest od roku 2022 vzrástol takmer o 99 miliónov eur a celkové záväzky o 144 miliónov eur. Ročné splátky úverov sa zvýšili z 31,6 milióna na 49 miliónov eur, úrokové náklady Bratislavy vzrástli viac ako dvanásťnásobne. Kým v roku 2022 predstavovali bezmála 406-tisíc eur, v roku 2025 dosiahli 5 mil. eur. Napriek rastu objemu dlhu všetky krajské mestá počas sledovaného obdobia dodržali zákonné limity. Priemerné zadlženie krajských miest na jedného obyvateľa dosiahlo v roku 2025 bezmála 347 eur. Najvyššiu hodnotu evidovala Bratislava s dlhom takmer 483 eur na obyvateľa, pričom na porovnanie, vláda schodkovým hospodárením štátu zadlžila doposiaľ každého občana sumou už 16-tisíc eur. Žiadne z krajských miest neprekročilo hranicu, ktorá by si vyžadovala prijatie ozdravných opatrení.

„Krajským mestám s výnimkou Nitry postupne rástol dlh aj náklady na jeho splácanie, čo zvyšuje tlak na ich rozpočty. Zároveň čoraz viac využívali rezervné fondy na bežné výdavky, čím si znižovali finančnú rezervu na investície a nečakané situácie. Rezervné fondy sa pritom zmenšujú a rastúci podiel ich využívania na bežné výdavky indikuje zhoršovanie ekonomickej pripravenosti samospráv na riešenie mimoriadnych a nečakaných situácií,“ vysvetlil podpredseda kontrolného úradu.

Kontrola NKÚ zistila nedostatky pri poskytovaní dotácií a vynakladaní výdavkov, ktorých dôsledkom bolo porušenie finančnej disciplíny. V štyroch mestách boli pri dotáciách zistené porušenia finančnej disciplíny v celkovej sume viac ako 324-tisíc eur. Najväčšie pochybenie vo výške 10 miliónov eur sa týkalo Bratislavy, ktorá uhradila vysoký preddavok na dlhšie obdobie, než umožňujú pravidlá, pričom ho do konca roka nevyúčtovala. V Banskej Bystrici a Nitre kontrolóri zistili prípady zabezpečovania služieb bez riadneho verejného obstarávania. Pri prevodoch nehnuteľného majetku pretrvávala rozdielna prax, najmä pri prevodoch z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Štátni kontrolóri preto odporúčajú prevody schvaľovať v dvoch krokoch – najprv zámer, potom prevod.

„Dlhodobo problematické je najmä využívanie prevodov z dôvodu hodného osobitného zreteľa bez dostatočne jasných a jednotne uplatňovaných pravidiel. Takýto postup môže oslabovať transparentnosť aj hospodárnosť nakladania s verejným majetkom a vytvárať priestor na obchádzanie otvorených verejných súťaží,“ upozornil J. Ivančo.

Kontrola poukázala na systémové riziko pre rozpočty krajských miest, najmä v súvislosti s vysporiadaním náhrad za užívanie pozemkov vo vlastníctve tretích osôb a potrebou obnovy a modernizácie mostov. V roku 2025 vlastnili alebo spravovali krajské mestá 372 mostov. Až 41,4 % z nich bolo v zlom, veľmi zlom alebo havarijnom stave. Opravy komplikovali aj nevysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod mostami a ďalšie majetkovoprávne problémy.

„Nevysporiadané pozemky pod verejnými stavbami predstavujú do budúcnosti vážne riziko nielen pre krajské mestá, ale aj pre ďalšie samosprávy. Problém sa netýka len mostov, ale aj škôl, škôlok, nemocníc, ciest, chodníkov či parkovísk. Samosprávy tento stav nedokážu vyriešiť samy, pretože ide o dôsledok prevodu majetku zo štátu na obce a vyššie územné celky bez definitívne usporiadaných vlastníckych vzťahov. Riešenie si vyžaduje aktívny prístup vlády a legislatívne zmeny,“ dodal podpredseda NKÚ J. Ivančo.

Najvyšší kontrolný úrad parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj odporúča iniciovať legislatívne zmeny, ktoré umožnia efektívne a definitívne vysporiadanie pozemkov pod stavbami. Zároveň navrhuje spresniť pravidlá pri prevodoch obecného majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa, aby sa posilnila transparentnosť a jednotný výklad zákona.

Detailná správa z kontroly je k dispozícii tu: https://www.nku.gov.sk/documents/d/nku/kontrola-hospodarenia-krajskych-miest-pdf