Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR sa pri príprave nových kontrol na obdobie rokov 2027 – 2029 zameria aj na vybrané konsolidačné opatrenia a ich dopad na príjmovú a výdavkovú stranu rozpočtu. Posudzovať tiež bude realizované významné dopravné investície a IT projekty a kontrolóri by sa mali venovať aj otázkam konkurencieschopnosti, vzdelávaniu pre potreby trhu práce a životnému prostrediu. Strategické zameranie kontrolnej činnosti na nasledujúce tri roky bude definitívne uzavreté v septembri. Dnes o jeho východiskách predstavitelia úradu diskutovali na pôde NKÚ so zástupcami memorandových partnerov, akademickej obce, analytických jednotiek rezortov a neziskových organizácií. Takmer 40 partnerov odpovedalo na otázky týkajúce sa zamerania kontrolnej činnosti, aj prostredníctvom dotazníka.
„Rozhodnutie o strategickom zameraní kontrol nerobíme len na základe vlastných analýz a identifikovaných rizík, ale aj na základe otvorenej a vecnej diskusie s memorandovými partnermi,“ zdôraznil predseda úradu Ľubomír Andrassy. Dodal, že: „... aj tento postup je súčasťou budovania NKÚ ako moderného a otvoreného kontrolného úradu.“
Zdravé verejné financie sú základným predpokladom dlhodobej stability štátu, jeho schopnosti financovať verejné služby, reagovať na krízy a podporovať udržateľný hospodársky rast. Dopad doterajších troch balíkov konsolidačných opatrení nie je dostatočne a ani cielene hodnotený. „Štát spätne komplexne nevyhodnotil, či opatrenia v hodnote takmer 7,5 miliardy eur priniesli očakávaný efekt, či pomáhajú znižovať zadlženosť štátu a aký konkrétny vplyv mali na sociálne postavenie zraniteľných skupín obyvateľov, fungovanie firiem či hospodársky rast. Verím, že aspoň na časť otázok spojených s konsolidačnými opatreniami prinesú odpovede kontroly NKÚ,“ zdôraznil predseda úradu.
V oblasti dopravných investícií a IT projektov pretrváva riziko neefektívneho vynakladania verejných zdrojov, časových sklzov a slabého prínosu pre občanov. Otázky konkurencieschopnosti a vzdelávania sú zase kľúčové z pohľadu schopnosti Slovenska reagovať na aktuálne potreby trhu práce, pričom nedostatočne nastavené politiky môžu viesť k prehlbovaniu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a znižovaniu ekonomického potenciálu krajiny.
Na seminári analytici Najvyššieho kontrolného úradu SR predstavili aj dva analytické komentáre. Prvý sa venoval maturitným výsledkom študentov učiteľstva, druhý analyzoval problém nadmerného prepoisťovania poistencov zdravotných poisťovní. Nízka atraktivita učiteľského povolania je komplexným problémom, ktorý nemá rýchle ani jednoduché riešenie. Hoci analýza kontrolného úradu identifikovala niekoľko pozitívnych trendov, učiteľstvo stále neláka nadpriemerných a najlepších maturantov. Situácia sa mierne zlepšila pri porovnaní údajov v čase – v rokoch 2012, 2019 a 2025. Zastúpenie najlepších slovenských maturantov medzi študentmi učiteľských študijných programov je však naďalej nižšie ako pri neučiteľských programoch. Z analýzy ďalej vyplýva, že najlepšie maturitné výsledky spomedzi študentov učiteľstva dosahujú študenti učiteľstva fyziky, naopak, najhoršie výsledky majú študenti učiteľstva etickej výchovy a techniky.
„Kontrolný úrad už vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025 upozornil na klesajúce reálne príjmy pedagogických zamestnancov a na možné negatívne dôsledky na kvalitu aj kvantitu budúcich pedagógov,“ pripomenul šéf slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy. Kľúčovým opatrením je preto zlepšenie finančného ohodnotenia učiteľov, pričom je potrebné zamerať sa najmä na začínajúcich pedagógov, napríklad prostredníctvom stabilizačných príplatkov po vzore zdravotníctva. Atraktivitu učiteľského povolania by mohli zvýšiť aj rôzne typy benefitov ako je dostupné nájomné bývanie či príspevok naň. K čiastočnému zvýšeniu kvality budúcich učiteľov môže prispieť aj cielene nastavená štipendijná podpora. „Kvalitní učitelia majú významný vplyv na vzdelávacie výsledky žiakov a následne aj na ich uplatnenie na trhu práce. Je preto nevyhnutné zabezpečiť spoločenské uznanie učiteľskej profesie, dostatok kvalitných učiteľov, podporovať ich odborný rozvoj a minimalizovať ich odchod zo školstva,“ zdôraznil predseda národných kontrolórov.
Analytici kontrolného úradu sa v minulom roku venovali tiež problému nadmerného prepoisťovania poistencov zdravotných poisťovní. Poisťovne ročne vynakladajú na získavanie nových poistencov približne 5 miliónov eur. V tejto oblasti sú osobitne rizikovou skupinou tzv. často prepoisťovaní poistenci, ktorí menia zdravotnú poisťovňu opakovane a za posledných 10 rokov sa prepoistili najmenej šesťkrát. Odhadované náklady na ich prepoisťovanie za sledované obdobie presiahli 6,5 milióna eur. Okrem finančných dopadov má tento problém aj širšie nefinančné dôsledky, ktoré negatívne ovplyvňujú fungovanie systému zdravotného poistenia aj samotných poistencov. Vyššia koncentrácia týchto poistencov sa nachádza v sociálne znevýhodnených regiónoch, najmä v okresoch s vysokým podielom marginalizovaných rómskych komunít, kde je proces prepoisťovania prostredníctvom finančne motivovaných agentov jednoduchšie zneužiteľný.
„Táto negatívna situácia sa pravidelne opakuje v rovnakých regiónoch, s rovnakými poistencami a prostredníctvom rovnakých agentov. Z pohľadu národnej autority pre externú kontrolu je otázne, prečo sa zdravotné poisťovne s týmto nemorálnym a často aj nelegálnym javom doteraz nevysporiadali a prečo nerozviazali zmluvy s problematickými agentmi,“ priblížil situáciu Ľ. Andrassy.
NKÚ preto odporúča Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zdravotným poisťovniam VšZP, Dôvera a Union vzájomne intenzívnejšie spolupracovať pri eliminácii častého prepoisťovania poistencov.