Vybrané organizácie v pôsobností rezortu kultúry čelia nesystémovému riadeniu, častým personálnym výmenám a tiež nefunkčnej vnútornej kontrole. Neefektívne riadenie v podriadených organizáciách ministerstva – Slovenskej národnej galérii (SNG) a Slovenskom národnom múzeu (SNM) – zároveň ohrozuje hospodárenie či ochranu kultúrneho dedičstva.
Problémy sa prejavili najmä pri veľkých investičných projektoch, keď zodpovednosť za riadenie obnovy hradov Krásna Hôrka a Spišský hrad rezort preniesol bez zabezpečenia vlastnej ingerencie na podriadené inštitúcie. Došlo tak k výraznému meškaniu, nárastu nákladov a riadiacim zlyhaniam.
Zistenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR poukazujú na potrebu systémových zmien v riadení, internej kontrole aj pri plánovaní investičných či strategických aktivít Ministerstva kultúry SR, aby sa predišlo v budúcnosti ďalšiemu nehospodárnemu nakladaniu s verejnými prostriedkami.
SNG a SNM patria ku kľúčovým inštitúciám ochrany a prezentácie kultúrnych hodnôt na Slovensku. Múzeum sa zameriava na ochranu, výskum a obnovu národného kultúrneho a prírodného dedičstva, galéria zhromažďuje a sprístupňuje národné i svetové výtvarné umenie. Ich činnosť metodicky riadi a financuje ministerstvo kultúry. Kontrolóri NKÚ preto komplexne preverili hospodárenie s verejnými prostriedkami vrátane obnovy hradov Krásna Hôrka a Spišský hrad, pričom kontrolovali efektívne a účelné využitie približne 51 miliónov eur ročne.
Kontrolovaným obdobím boli roky 2022 – 2024, pričom projekty obnovy hradu Krásna Hôrka a Spišský hrad boli odkontrolované za obdobie trvania obnovy.
Kontrola identifikovala zásadné nedostatky v riadiacej a koordinačnej úlohe rezortu kultúry. „Ministerské rozhodnutia boli často prijímané nekoordinovane a bez nadväznosti na predchádzajúce rozhodnutia. Rezort nevytvoril inštitúciám v zriaďovateľskej pôsobnosti systém riadenia a financovania, ktorý by umožňoval finančné plánovanie, rozvoj a tým aj podmienky pre efektívne hospodárenie,“ uviedol podpredseda kontrolného úradu Jaroslav Ivančo.
V Slovenskej národnej galérii v kontrolovaných rokoch zlyhávalo finančné riadenie a systém internej kontroly bol nefunkčný. Chod organizácie v roku 2025 negatívne ovplyvnila vysoká, takmer 55 % fluktuácia zamestnancov. Štátni kontrolóri zistili porušenie finančnej disciplíny v sume 232-tisíc eur pri uhrádzaní preddavkov, neoprávnených odmenách či priamych zadaniach zákaziek. Nedostatky boli zistené aj v rozpočtovníctve, účtovníctve, pri dani z pridanej hodnoty a zverejňovaní zmlúv. Závažné pochybenia súviseli aj s rekonštrukciou areálu galérie, kde náklady narástli z 38 na bezmála 72 mil. eur a pri verejnom obstarávaní neboli dodržané zákonné postupy a došlo k porušeniu finančného riadenia.
V SNM kontrola odhalila zlyhania v strategickom plánovaní a manažovaní investícií. Nedostatky v projektovom riadení, personálne zmeny a s tým súvisiace prevody dokumentácie, nedostatky v zmluvných vzťahoch, nedostatočná projektová príprava tvorili základy pre predlžovanie realizácii aj nárast celkových nákladov. Kontrolný úrad zistil porušenie finančnej disciplíny vo výške necelých 162-tisíc eur. V súvislosti s realizáciou projektov prebiehajú viaceré súdne konania, ktoré môžu dodatočne zaťažiť štátny rozpočet. Závažným zistením kontrolórov je stav správy kultúrneho dedičstva. Problémy so statikou má bratislavská sídelná budova múzea, jej havarijný stav v čase kontroly predstavoval riziko pre bezpečnosť návštevníkov. Múzeum v čase kontroly spravovalo viac ako štyri milióny zbierkových predmetov, pričom ich umeleckú hodnotu ohrozujú nevyhovujúce podmienky v depozitároch.
„Dlhodobé zanedbávanie kultúrnych pamiatok vedie k ich postupnej degradácii, v niektorých prípadoch až k fatálnemu poškodeniu. Historické objekty v správe múzea sa tak stávajú neprístupnými pre verejnosť a zanedbávanie pravidelnej údržby zvyšuje neskôr náklady na obnovu. Ďalším negatívnym dôsledkom je znižovanie atraktivity regiónov a rozvojových aspektov cestovného ruchu,“ konštatuje J. Ivančo.
Závažným nedostatkom pri SNG a SNM je aj nefunkčný vnútorný kontrolný systém, ktorý plnil len formálnu úlohu. Bez jeho posilnenia nemožno zabezpečiť transparentné, hospodárne riadenie kultúrnych inštitúcií.
Nedostatočná koordinácia a riadenie zo strany ministerstva sa výrazne prejavili aj pri obnove významných národných kultúrnych pamiatok. Rezort preniesol plnú zodpovednosť za obnovu hradov na národné múzeum bez adekvátnych kvalifikovaných personálnych kapacít na riadenie dlhodobých investičných projektov. Pri projekte obnovy Spišského hradu kontrola konštatuje dlhodobú nečinnosť rezortu a múzea pri riešení havarijného stavu Románskeho paláca. Obnovu sprevádzali problémy vo verejnom obstarávaní, súdne spory, vypovedanie zmluvy zhotoviteľovi pre meškania a nezhody o kvalitu prác.
Obnova Krásnej Hôrky je podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly ukážkovým príkladom zlej praxe a zlyhania projektového riadenia významnej štátnej pamiatky. Negatívne to ovplyvnili najmä časté personálne zmeny bez odovzdania dokumentácie, slabá kontrola, nejasná zodpovednosť aj zmluvné nedostatky. Napriek dostatku financií hrad ani po štrnástich rokoch od požiaru nie je sprístupnený verejnosti. Jeho obnova sa výrazne predlžuje, narastajú náklady, pribudli súdne spory a degradácia pamiatky pokračuje, čo negatívne ovplyvňuje rozvoj regiónu aj cestovný ruch.
Najvyšší kontrolný úrad preto odporúča systémovo prepojiť riadenie obnovy národných kultúrnych pamiatok s riadením veľkých investičných projektov rezortu kultúry. Zároveň má ministerstvo prijať také organizačné, procesné a kontrolné opatrenia, aby sa urýchlilo ukončenie obnovy hradu Krásna Hôrka. Rezort kultúry by mal zároveň dočasne posilniť dohľad nad riadením podriadených organizácií, aby sa predišlo ďalším zlyhaniam a obnovila sa dôvera verejnosti v ich riadenie.
Detailné informácie nájdete v správe z kontroly NA TOMTO ODKAZE. (pdf, 1,3 MB)