Infografika.
Slovensko patrí k regiónom, v ktorých existuje vysoké riziko povodní. Podľa údajov OECD ohrozenie obyvateľov a ich majetku je druhé najvyššie v Európe. Pri prepočte rizika na jedného občana je pred našou krajinou už len susedná Maďarská republika.
V období dvadsiatich rokov (1996 – 2016) spôsobili povodne rozsiahle škody na majetku. Spoločnosť musela investovať do odstraňovania následkov bezmála 1,4 miliardy eur. Najhorším v tomto období bol rok 2010, kedy boli povodňové škody vyčíslené až na sumu 535 miliónov eur. Jednou z najúčinnejších ciest, ktorá účinne pomáha chrániť obyvateľov a ich majetok pred vysokou vodou, je výstavba protipovodňových stavieb, realizácia preventívnych opatrení.
V období rokov 2007 – 2020 bolo na Slovensku aj vďaka európskej finančnej pomoci preinvestovaných do preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami viac ako 700 miliónov eur. Najvyšší kontrolný úrad SR na základe záverov z odbornej analýzy konštatuje, že ochrana a prevencia pred povodňami je nielen z hľadiska ochrany života a majetku ľudí, ale aj z dopadov na verejné financie oveľa efektívnejšia ako odstraňovanie dôsledkov. Ľubomír Andrassy, podpredseda úradu v tejto súvislosti pripomína, že výstavba vodných stavieb a tiež riadenie rizík spojených s ochranou pred povodňami patrí medzi vysoko odborné oblasti. Zle navrhnuté opatrenia, nekvalitne prevedené vodné stavby môžu mať fatálne dôsledky. „Pre spoločnosť je tiež dôležité, aby verejné financie boli použité maximálne hospodárne a transparentne. Aj preto sa analytici kontrolného úradu pozreli na to, ako efektívne sa využívajú európske i slovenské prostriedky na realizáciu preventívnych opatrení pred povodňami,“ približuje podpredseda kontrolórov.
Vodné stavby reprezentujú pomerne zložité diela, na stavbu ktorých vplýva viacero významných faktorov, ako napríklad hydrologické, geotechnické, ale aj klimatické či urbanistické limity. Analýza vybraných cien stavebných položiek protipovodňových projektov preto reprezentuje model, ktorý nemôže zohľadniť všetky objektívne faktory, ale bezpochyby vytvára priestor na dosiahnutie úspor a získanie uistení, že peniaze boli využité maximálne hospodárne. Kontrolný úrad identifikoval riziká hospodárnosti, ktoré súvisia so zabezpečením čo najvyššej hodnoty za peniaze pri realizácii preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami. Išlo predovšetkým o významné rozdiely v obstaraných jednotkových cenách a ich smerných orientačných cenách, ktoré vyjadrujú najprimeranejšiu výšku nákladov, za ktoré je možné na trhu dané stavebné práce či materiál obstarať.
Analytici úradu posudzovali dáta zo 137 zrealizovaných projektov povodňovej ochrany v rámci celej Slovenskej republiky a celkové náklady na ich realizáciu dosiahli takmer sto miliónov eur. Medzi posudzovanými desiatimi kategóriami položiek boli napríklad zemné práce, kompletné konštrukcie, debnenie či odvádzanie vody potrubím. „Úrad pri rozsiahlej analýze aktívne využíval databázu CENEKON, ktorá ponúka odborným auditóriom rešpektovaný systém pre oceňovanie stavebných prác. Ceny uvádzané v databáze sú získavané pravidelným prieskumom v polročných intervaloch u výrobcov a predajcov,“ konštatuje Ľ. Andrassy. NKÚ identifikoval značné rezervy v dosahovaní hospodárnosti a v niektorých prípadoch boli ceny vybraných stavebných položiek aj desaťnásobne vyššie oproti ich orientačným cenám. Predraženia boli zistené v 286 položkách z takmer 1200, pričom kumulovaná cena možnej úspory sa dostala k sume viac ako 6 miliónov eur.
Najvyššie cenové rozdiely boli zistené v prípade obce Hervatov, kde stavebná položka súvisiaca s vybudovaním oceľovej steny bola obstaraná za cenu o 2768 % vyššiu oproti smernej orientačnej cene (jednotková cena z rozpočtu – 354 eur, smerná orientačná cena z CENEKON-u – 12,37 eur). Montáž oplotenia v obci Šarišské Jastrabie bola na základe rozpočtu projektu stanovená na 54,96 eur, pričom orientačná cena uvádzaná v databáze CENEKON je na úrovni 3,63 eur (cenový rozdiel – 1414 %). Významnú úsporu mohol dosiahnuť tiež Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý v jednom prípade realizoval stavebné práce súvisiace s kamenným zásypom za dohodnutú cenu viac ako 4 milióny eur, pričom orientačné náklady na tento typ prác sa pohybovali na polovičnej úrovni, to znamená, že štátny podnik by v tomto prípade mohol ušetriť až dva milióny eur.
Kontrolný úrad identifikoval značné rezervy v dosahovaní čo najvyššej hospodárnosti pri využívaní verejných prostriedkov a analýzou prístupných dát zistil významné cenové rozdiely pri obstaraní stavebných prác i materiálov. „Tí, ktorí realizujú verejné stavby by nemali zabúdať na dodržiavanie princípov hospodárnosti. Tie sa dajú preukázať len väčšou transparentnosťou a zverejňovaním zmlúv. Vďaka verejnej kontrole môžeme mať totiž lepšie uistenie o tom, že projekty financované z prostriedkov daňových poplatníkov dosahujú najvýhodnejší pomer medzi cenou a kvalitou,“ konštatuje podpredseda NKÚ. „Štát by pritom mal vytvárať digitálne a voľne prístupné databázy údajov, vďaka ktorým by si každý záujemca mohol porovnať aktuálne či priemerné ceny pri najčastejšie sa opakujúcich nákupoch stavebných prác a materiálov v rámci verejného či privátneho sektora,“ uzatvára Ľ. Andrassy pohľadom na jedno z odporúčaní národných kontrolórov pre vládu SR či rezort životného prostredia.
