Ocenenie za najtransparentnejšiu regionálnu samosprávu obhájil Trenčiansky kraj, na chvoste zostala Nitrianska župa. Kým väčšina krajov sa v otvorenosti posúva, slabinou zostáva nakladanie s majetkom, župné médiá či ústup pri zverejňovaní menších zákaziek.
Najtransparentnejšie samosprávne kraje sú Trenčiansky a Trnavský vedené županmi Jaroslavom Baškom a Jozefom Viskupičom. V najnovšom hodnotení Transparency International Slovensko (TIS) sa umiestnili na čele a ako jediné dokázali získať najvyšší rating A+. Na poslednom mieste rebríčka, ktorý protikorupčná mimovládna organizácia zostavuje už od roku 2011, skončil Nitriansky kraj pod vedením Branislava Becíka.
Siedme hodnotenie žúp ukázalo, že sa opäť dokázali posunúť v transparentnosti. Ich priemerné skóre vzrástlo o tri percentuálne body na 72 % (oproti 69 % z roku 2022 a 63 % z roku 2020). Naproti tomu, stovka najväčších miest dosiaľ v poslednom meraní v roku 2022 dosiahla 63 %. Nový rebríček transparentnosti miest TIS predstaví na jeseň.
Momentálne najdlhšie úradujúci slovenský župan Jaroslav Baška si ocenenie TIS pre najtransparentnejšiu župu prevezme po štvrtýkrát, keď sa jeho kraju opäť podarilo mierne zlepšiť a dosiahnuť skóre 84 % (+ 3 percentuálne body oproti 2022). Najvýraznejšie zlepšenie zaznamenal Trnavský kraj, ktorý sa z predposledného miesta v roku 2022 prebojoval na druhú priečku a dokázal v hodnotení narásť až o 17 percentuálnych bodov (skokan rebríčka, skóre 81 %).
Košickému županovi Rastislavovi Trnkovi a jeho župe zabezpečil prakticky identický výsledok ako pred štyrmi rokmi (77 %) tentokrát tretie miesto. Zlepšiť politiku otvorenosti kraja dokázali v druhom funkčnom období aj žilinská županka Erika Jurinová (Hnutie Slovensko) a prešovský župan Milan Majerský. Stále je však pred nimi na štvrtom mieste banskobystrický župan Ondrej Lunter (nezávislý), a to aj napriek miernemu poklesu skóre.
Hodnotenia TIS sú jedným z faktorov, ktoré regionálne samosprávy motivujú k vyššej otvorenosti. Kým ešte v roku 2017 mala áčkový rating jediná župa, teraz ho získalo už šesť krajov (TSK, TTSK, KSK, BBSK, PSK a ŽSK), ktorých transparentnosť tak možno zhodnotiť ako výbornú až veľmi dobrú. Pri zvyšných dvoch (BSK a NSK) je situácia odlišná.
Nitrianskemu kraju sa nepodarilo odlepiť z poslednej priečky ani po výmene župana v roku 2022. Pod vedením Branislava Becíka župa v transparentnosti stagnuje (pokles z 58 na 57 %). Prepad zaznamenal Bratislavský kraj na čele s Jurajom Drobom. Ten bol v roku 2022 vyhodnotený TIS ako skokan rebríčka, teraz sa však opäť zosunul na jeho chvost (prepad v hodnotení o 5 p.b.).
TIS hodnotí transparentnosť krajov celkovo v jedenástich oblastiach. Kým v roku 2022 bolo zlepšenie citeľné a župy dokázali narásť až v desiatich kategóriách, teraz to bolo v siedmich. K ďalšiemu pokroku už nedošlo v kľúčovej oblasti venovanej prístupu k informáciám (stagnácia na úrovni 85 %). Župy sa však mierne posunuli v ďalšej dôležitej oblasti – Financie a verejné obstarávanie (nárast zo 71 na 73 %).
K najväčšiemu zlepšeniu došlo v priemere v kategóriách Etika a konflikt záujmov (nárast z 53 na 68 %) a Predaj a prenájom majetku (zo 44 na 59 %), nakladanie s majetkom napriek tomu stále patrí k najväčším slabinám v transparentnosti žúp. Nižšie skóre už kraje aktuálne dosiahli iba v oblasti Mediálna politika (pokles zo 61 na 53 %).
Konkrétne to znamená napríklad, že stále len polovica žúp dôsledne zverejňuje výsledky verejných obchodných súťaží na predaj a prenájom majetku, nadmerne promuje vedenie krajov cez župné mediálne kanály (župné noviny, ale aj sociálne siete), väčšina žúp si neplní ani novú povinnosť zverejňovať výkaz o poskytnutí prostriedkov na reklamu z verejných zdrojov. K citeľnému zhoršeniu verejnej kontroly došlo aj pri informovaní o menších zákazkách žúp, ktoré po rozvoľnení zákona o verejnom obstarávaní zverejňujú už len 2 z 8 žúp (naposledy ich bolo 6).
Naopak, župy častejšie využívajú výberové konania, keď za roky 2024 a 2025 cez ne obsadzovali až 80% z celkovo 545 vedúcich a referentských pozícií (+ 11 p.b. oproti rebríčku 2022). Dostupnejšie sú už aj zápisnice z výberových konaní, ktoré aktuálne na webe zverejňuje už 5 z 8 žúp (naposledy ich dôsledne zverejňovala len jedna).
K citeľnému zlepšeniu došlo aj v poskytovaní údajov o činnosti žúp formou datasetov v štandardoch otvorených dát, s ktorými sa dá ďalej pracovať a vytvárať z nich vizualizácie či nové aplikácie. Až päť žúp už poskytuje desiatky až stovky takýchto datasetov, od údajov o poskytovateľoch sociálnych a zdravotných služieb cez školy, dotácie, faktúry a objednávky až po dopravu, turistické ciele, chránené územia či povodňové riziká.
Trenčiansky kraj titul najotvorenejšej župy obhájil aj preto, že dokázal byť najlepší až v ôsmich z celkovo jedenástichhodnotených oblastí, pričom v troch dosiahol maximálnu úspešnosť 100 percent. Naopak, Nitriansky kraj bol najhorší v piatich oblastiach a Bratislavský v štyroch.
Hodnotenie prešlo aj tentokrát inováciami, keď TIS zaradila až 11 nových indikátorov. Po novom napríklad skúmala aj to, ako samosprávne kraje pokročili za posledné volebné obdobie vo vytváraní prostredia netolerancie ku korupcii, kde bodoval Trenčiansky kraj. Okrem prijatia protikorupčnej politiky bol jeho predseda Jaroslav Baška ako jediný spomedzi ôsmich županov ochotný vyplniť podrobné majetkové priznanie TIS.
TIS sa po novom žúp tiež pýtala, či v aktuálnom volebnom období čelil niektorý z jej predstaviteľov obžalobe, alebo bol dokonca voči nemu vynesený rozsudok v prípade korupcie alebo hospodárskej kriminality súvisiacej s činnosťou kraja. Jediným je košický župan Rastislav Trnka, ktorý čelí obžalobe v prípade predraženého nákupu prechodových teplomerov a nákupu posypových strojov.
Všetky detaily vrátane podrobných výsledkov nájdete na portáli samosprava.transparency.sk ako aj na webe Transparency. Pri zostavovaní rebríčku organizácia vychádzala z vyše desiatich rôznych zdrojov od webových stránok krajov, cez dotazník zaslaný župným úradom, župné médiá, informácie z portálov ÚVO, EKS či z Registra partnerov verejného sektora až po otázky zasielané županom a hlavným kontrolórom z emailov občanov. Osobitná vďaka patrí partnerom z Transparexu a UVOstatu, ktorých dáta sme pri hodnotení taktiež využili.
Meranie transparentnosti žúp organizácia považuje za účinný nástroj k lepšej správe vecí verejných, ktorá výrazne zužuje priestor pre nekalé praktiky. Rebríček však nemeria samotnú korupciu, ale iba otvorenosť, kvalitu zverejňovania, nastavenie pravidiel či zapájanie ľudí. V žiadnom prípade sa teda horšie hodnotená župa nedá automaticky označiť za korupčnú, a naopak.