Príprava obchvatu Modry na ceste II/502 sa posúva do ďalšej, kľúčovej fázy. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) uzavrel zmluvu na spracovanie projektovej dokumentácie na realizáciu stavby vrátane inžinierskej činnosti a bezpečnostného auditu. Ide o jeden z najdlhšie pripravovaných dopravných projektov v regióne Malých Karpát, ktorého cieľom je odkloniť tranzitnú dopravu z centra mesta a výrazne zlepšiť bezpečnosť aj kvalitu života obyvateľov.
„Keď sme pred pár rokmi robili prvú tlačovú konferenciu k obchvatu Modry, málokto veril, že obchvat sa aj skutočne postaví. A niet sa čomu čudovať. Vyše tridsať rokov tu rôzni predstavitelia samosprávy aj štátu obchvat sľubovali, ale nikdy sa neposunul do reálnej prípravy. Ja som však presvedčený, že verejná správa má ľuďom prinášať výsledky, nie výhovorky. Sľuby treba plniť. Dnes môžem povedať, že obchvat Modry je opäť bližšie k realizácii,“ uviedol predseda BSK Juraj Droba.
Začiatkom júna 2025 získal projekt právoplatné územné rozhodnutie. V septembri 2025 následne Rada partnerstva pre integrovaný územný rozvoj Bratislavského kraja schválila projektový zámer, čím vznikol predpoklad na podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok z externých zdrojov. Začiatkom roka 2026 nadobudla účinnosť zmluva o dielo na vyhotovenie dokumentácie na realizáciu stavby podľa metodiky BIM (Building Information Modeling). Tento moderný spôsob projektovania pracuje s digitálnym 3D modelom stavby, ktorý obsahuje komplexné technické a dátové informácie a výrazne zvyšuje kvalitu prípravy aj samotnej realizácie.
Obchvat Modry má za sebou mimoriadne dlhú a komplikovanú históriu. V roku 1978 spracoval DOPRAVOPROJEKT Štúdiu súboru stavieb “Prestavba štátnej cesty II/502 Myslenice - Modra”. Stavba bola členená na 1. stavbu (úsek Myslenice - Modra) a 2. stavbu (Modra - obchvat). Obchvat Modry bol riešený v troch alternatívach, pričom alternatívy A a B obchádzali mesto severozápadne zo strany Malých Karpát, alternatíva C juhovýchodne. Alternatíva C bola doporučená ako najvýhodnejšia.
V roku 1988 spracoval DOPRAVOPROJEKT “Štúdiu preložky cesty II/502 v Modre”, ktorej predmetom bolo odľahčiť centrum Modry od tranzitnej dopravy do obdobia výstavby definitívnej preložky cesty II/502. Štúdia predpokladala využitie zrekonštruovaného úseku Šúrskej ul. v Modre, ďalší úsek bol vedený cez miestnu časť Mestské záhumenice po miestnu časť Kráľová.
„Umiestnenie preložky cesty II/502 juhovýchodne od mesta Modra bolo potvrdené a schválené aj v územnom pláne sídelného útvaru Modra v roku 1996,“ pripomína Marek Horváth, vedúci Oddelenia strategických projektov BSK. „To, že sa dnes po takmer polstoročí od prvých štúdií dostávame do fázy dokumentácie pre realizáciu stavby, je výsledkom systematickej práce, odbornej prípravy a spolupráce s územnou samosprávou aj štátom,“ dodal.
Predmetom zmluvy je okrem samotnej projektovej dokumentácie aj inžinierska činnosť zameraná na získanie právoplatného stavebného povolenia, výkon odborného autorského dohľadu, súčinnosť pri verejnom obstarávaní zhotoviteľa stavebných prác a bezpečnostný audit, ktorý je nevyhnutnou podmienkou pre získanie externých zdrojov financovania.
„V zmysle harmonogramu očakávame získanie právoplatného stavebného povolenia na konci roka 2026. Následne plánujeme vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavebných prác. Ak všetko pôjde podľa plánu, prvý výkop by sa mohol uskutočniť v roku 2027,“ doplnil Juraj Droba.
Bratislavský samosprávny kraj zároveň prostredníctvom svojich interných kapacít zabezpečuje proces majetkovo-právneho vysporiadania pozemkov, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre vydanie stavebného povolenia.
Projekt obchvatu Modry je súčasťou širšieho zámeru Malokarpatského obchvatu, ktorý má postupne odbremeniť Svätý Jur, Pezinok, Modru, Dubovú, ale aj Chorvátsky Grob a Slovenský Grob od tranzitnej dopravy. Ide o systémové riešenie dlhodobých dopravných problémov celého regiónu, nie o izolovaný zásah.
Obchvat Modry spolu s obchvatom Pezinka získal v septembri 2025 štatút strategickej investície štátu. „Tento status potvrdzuje celospoločenský význam projektu a umožňuje efektívnejší postup v prípravných a povoľovacích procesoch. Bratislavský samosprávny kraj tak pokračuje v napĺňaní cieľa, ktorý obyvatelia Malokarpatského regiónu očakávajú celé desaťročia – bezpečnejšie cesty, pokojnejšie mestá a kvalitnejší verejný priestor,” dodal bratislavský župan Juraj Droba.