Rodákom, na ktorého obec Vlkanová dodnes spomína, je Alexander Matuška, významná osobnosť literárnej kritiky, vedy, histórie a publicistiky. Narodil sa tam v roku 1910, zomrel v Bratislave v roku 1975.
Prozaik a publicista Ladislav Ťažký o ňom hovoril ako o zvláštnej, zložitej a rozporuplnej osobnosti, ale zároveň citlivej duši. "Jeho súdy v literatúre patrili k tým, proti ktorým bolo zbytočné sa odvolať. Bol to kritik imperátor, ale spravodlivý a nebojácny."
Informácie o ňom z viacerých zdrojov sústredila a spracovala poslankyňa Obecného zastupiteľstva vo Vlkanovej, učiteľka Tatiana Čellárová. Sú obsiahnuté aj v prvej knihe o obci, ktorá vyšla vlani.
"V roku 1922 sa jeho rodičia presťahovali do Banskej Bystrice, kde kúpili dom na Komenského ulici č. 15. Dnes je na ňom pamätná tabuľa. Počas štúdia chodieval domov okolo povestnej banskobystrickej sedrie a väznice. Neraz sa musel na chodníku vyhnúť skupine žandárov, keď viedli do väznice nejakého odsúdenca. Iste mu vtedy na um neprišlo, že raz sa dostane za jej hrubé múry a cez zamrežované okno dovidí na rodičovský dom," uvádza Čellárová.
Matuška sa do väzenia dostal za prípravu a priebeh Slovenského národného povstania. Gestapo ho zatklo a uväznilo v roku 1944 po jeho potlačení.
V rokoch 1968-1971 bol poslancom Slovenskej národnej rady a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky. V roku 1969 mu udelili titul národný umelec.
Do literárneho života vstúpil ako pražský vysokoškolák článkom Hra na fujaru a pokrok. Bol poslucháčom českého literárneho kritika F. X. Šaldu. Zaujímali ho štúrovskí romantickí básnici, ale i Vajanský, Hviezdoslav, básnici slovenskej literárnej moderny Janko Jesenský a Ivan Krasko, slovenskí kritickí realisti Timrava, Jégé a ruskí klasici. Venoval sa dielu českého spisovateľa Karla Čapka a monograficky ho spracoval ako i tvorbu Rudolfa Jašíka a Jozefa Cígera-Hronského.
Podľa Čellárovej a jej informácií na webe obce, Matuška celoživotne naznášal slovenskú lenivosť, ktorá "uspávala do samoľúbosti, to falošné krčmové gesto, keď druh druha potľapkáva po pleci takmer ako prejav spoluúčasti na čine".
