V čase keď sa väčšina zdrojov na obnovu verejných budov z posledného programovacieho obdobia minula a nové budú k dispozícii až o niekoľko rokov, sa pre obce a mestá otvára nová možnosť ako výhodne obnoviť schátrané verejné budovy. Slovak Investment Holding (SIH) chystá viaczdrojové financovanie obnovy verejných budov, ktoré by regiónom a mestám mohlo priniesť takmer 150 mil. eur.

„Slovak Investment Holding pripravil schému na obnovu verejných budovu, ktorú rozšíril o zdroje z Fondu na spravodlivú transformáciu. Uvedená schéma otvára mestám a obciam v dotknutých regiónoch dvere k investíciám za 41 mil. eur. Uvedené zdroje sú súčasťou širšieho nástroja určeného na obnovu verejných budov v rámci celého územia Slovenska, ktorá spolu zo zdrojmi z bánk dosiahne 104 mil. eur. Celkovo spolu s Fondom na spravodlivú transformáciu to bude až 145 mil. eur,“ vysvetlil Marek Žembery, investičný manažér SIH.

Popri tejto novej schéme môžu samosprávy pri obnove verejných budov využívať aj podporu z Environmentálneho fondu, ktorý zostáva domácim verejným zdrojom financovania, a tiež doplnkovú podporu z Modernizačného fondu. Keďže potreba financovania obnovy verejných budov výrazne presahuje možnosti grantov a dotácií, kombinácia grantov a úverov sa čoraz viac javí ako budúci štandard financovania.

Nová schéma

Samosprávy budú môcť uskutočniť hĺbkovú obnovu svojich budov, vrátane rôznych adaptačných opatrení a zlepšenia kvality vnútorného prostredia, cez kombináciu 49-percentného grantu vo forme odpustenia istiny a výhodného bankového úveru, pričom investíciu budú môcť splácať aj dosiahnutými úsporami za energie.

Pre obce a mestá ide o príležitosť komplexne zrekonštruovať staršie verejné budovy, a to nielen z pohľadu energetickej efektívnosti, ale aj kvality vnútorných priestorov. Financovanie obnovy je možné uskutočniť a formou energetických služieb tak, aby obnova nezaťažila rozpočty samospráv.

„Pre samosprávy je výhodné, že medzi oprávnené náklady sa započítavajú aj výdavky na projektovú prípravu, pokiaľ je spracovaná po žiadosti o úver. Samozrejmosťou sú rôzne druhy energetických opatrení ako sú zateplenie, vykurovanie, vetranie alebo osvetlenie, ale aj adaptačné opatrenia, ako sú vegetačné strechy, vodozádržné opatrenia alebo inštalácia tieniacej techniky. Medzi oprávnené náklady je možné zahrnúť aj opatrenia na zlepšenie kvality vnútorného prostredia, debarierizačné opatrenia a infraštruktúra pre elektromobilitu,“ uviedol Marek Žembery na stretnutí so zástupcami miest a obcí z Gemera a Malohontu, ktoré organizovala Slovenská rada pre zelené budovy.

Tabuľka: Hlavné skupiny oprávnených nákladov pre novú schému

  Zdroj: SIH

Banky sa už pripravujú

Nová finančná schéma by sa mala objaviť v ponukách bánk na jeseň tohto roka. „Nástroj vnímame ako efektívny a praktický spôsob, ako podporiť modernizáciu budov naprieč verejným aj podnikateľským sektorom, s pozitívnym dopadom na životné prostredie aj verejné financie,” uviedol Zsolt Lajka, manažér klientskych vzťahov VÚB Banky. Samosprávy môžu do jesene mapovať svoje potreby, identifikovať projekty a pripraviť technické riešenia, ktoré následne spolu so žiadosťou o financovanie predložia vybraným bankám. 

Nemusia sa obmedzovať len na zateplenie, lebo program umožňuje využiť výhodné podmienky aj na modernizáciu interiérov alebo inštaláciu chladenia a vonkajšieho tienenia, ktoré pomôžu bojovať s letnými horúčavami.

Splácanie aj úsporami

Zapojenie externých firiem poskytujúcich garantované energetické služby (GES) má mestám a obciam zjednodušiť splácanie úveru a ponúknuť inú vhodnú formu financovania ich projektov. Nastavenie schémy pozitívne hodnotia aj odborníci na GES. Zapojenie energetických úspor, ktorými budú môcť samosprávy splácať zvyšnú časť pôžičky po odpustení 49 % z istiny, je podľa nich vhodnou stratégiou. „Výhodou projektov GES pre samosprávy je zaručená úspora nákladov a komplexná odborná služba na kľúč s jedným silným partnerom – poskytovateľom GES. Kľúčovým kritériom pre takúto realizáciu je odborná identifikácia potenciálu úspor, ako aj vhodný mix úsporných opatrení,“ uviedol Peter Sedlák, zástupca ESCO Integra zo skupiny ESCO Slovensko. Bude teda na rozhodnutí samosprávy, či zostávajúcu časť pôžičky pokryje z vlastného rozpočtu alebo z peňazí, ktoré v budúcnosti ušetrí na faktúrach za teplo a elektrinu. 

Jednoducho a flexibilne

V porovnaní s bežnými eurofondovými výzvami má byť táto schéma financovania pre starostov administratívne jednoduchšia, nakoľko má menej striktné pravidlá a jeho časová realizovateľnosť je flexibilnejšia. „Kombinácia návratnej časti – úveru a nenávratnej časti- grantu  zlepšuje dostupnosť financovania pre širšie spektrum záujemcov vrátane menších obcí, ktoré by sa za bežných podmienok ťažšie dostali k financovaniu. Aj keď pracuje s nižším podielom grantu ako tradičné dotácie, ide o nástroj, ktorý je pre samosprávy atraktívny vďaka vyššej dostupnosti a nižšiemu úverovému riziku, či možnosti využitia aj pre nehnuteľnosti s komerčným využitím, pokiaľ prejdú testom lokálneho charakteru,“ uviedol Miroslav Zliechovec, člen predstavenstva SKGBC.

Bez dodatočnej alokácie financií zo súkromného sektora by sa podľa neho obnova verejných budov na Slovensku výrazne spomalila. „Veľká časť projektov je dnes pripravená, no čaká na vhodné financovanie. Pritom práve obnova verejných budov je jednou z najrozumnejších investícií,“ skonštatoval. Pri väčšine projektov totiž investície do obnovy verejných budov prinesú samosprávam viac ako len ušetrené eurá. „Obnovou dosiahnu celkové zvýšenie hodnoty nehnuteľností, zlepšenie kvality vnútorného prostredia, nehovoriac o odvrátení havarijných stavov,“ dodal.

*****

Slovenská rada pre zelené budovy (Slovak Green Building Council – SKGBC) je hlavný ambasádor udržateľnej výstavby na Slovensku. Neziskové občianske združenie bolo založené v novembri 2010 a zasadzuje sa o to, aby sa ekonomicky, ekologicky a esteticky navrhované budovy so zdravým vnútorným prostredím, v ktorých sa nemrhá energiou ani inými zdrojmi, stali na Slovensku štandardom. Cieľom rady je, aby novopostavené aj rekonštruované budovy boli realizované podľa udržateľných štandardov, čím sa zníži spotreba energií, eliminuje vplyv budov na životné prostredie a minimalizuje sa uhlíková stopa. V súčasnosti má rada 88 členov. Viac informácií nájdete na stránke www.skgbc.org.