Ochranári z TANAP-u a PIENAP-u sa zapojili do sčítavania vtáctva

„Cieľom je určiť trendy jednotlivých populácií a odhadnúť významnosť lokalít zimovania pre populácie sledovaných druhov,“ ozrejmil riaditeľ Správy PIENAP-u Vladimír Kĺč.

Správa PIENAP-u v tomto roku vodné vtáctvo sčítavala spolu na 32 vodných tokoch, pričom zmapovali asi 260 kilometrov územia. Na rieke Dunajec sčítavajú vodné vtáctvo aj na poľských vodných nádržiach Čorštýnske a Šromovské jazero a tiež na zhruba 20 kilometrov dlhom úseku slovensko-poľskej hranice. „Výkyvy počasia, meniaca sa klíma, ale aj priamy vplyv človeka na túto rieku spôsobili, že Dunajec nezamŕza. Takmer 100 percent všetkých druhov sa tak presúva, čo sa odzrkadľuje aj na ich počtoch,“ zdôvodnil Kĺč. Z rovnakých dôvodov je mapovaná aj rieka Poprad až po poľskú Muszynu.

Na rieke Dunajec zaznamenali ochranári 13 druhov vodného vtáctva, pričom najpočetnejšia bola kačica divá. Nasleduje potápač veľký a kormorán veľký, ktorý sa v tomto období na slovenskom úseku Dunajca objavoval len v malých kŕdľoch a viac-menej sporadicky. Medzi druhy, ktoré sa vyskytujú skôr ojedinele až vzácne, patria napríklad potápka hnedá, potápka chochlatá, lyska čierna, kačica chrapka, rybárik riečny a orliak morský. Na rieke Poprad v úseku od Veľkej Lomnice mapovatelia zaznamenali podobné druhové zloženie ako na Dunajci. „Tu stoja za zmienku objavy mapovateľa Mateja Zámečníka, ktorý zaznamenal dva druhy husí - hus siatinná a hus bieločelá. Ešte o niečo zaujímavejší objav sa podaril Matejovi Replovi, ktorý zaznamenal trasochvosta horského, druh ktorý na zimu zvyčajne odlieta minimálne na juh Európy a vzácnu močiarničku tichú, ktorá je na území SR v tomto období videná len výnimočne,“ upozornil Kĺč.

Za zmienku podľa neho stoja aj tri vtáky označené ornitologickým krúžkom. V dvoch prípadoch išlo o čajky a v jednom o vodnára potočného. Kým pri čajkách sa očakáva, že budú migrovať na veľké vzdialenosti, u vodnára je to menej pravdepodobné. „Preto bol potešujúci objav Tomáša Ličáka a Lenky Paulíkovej, ktorí vďaka svojej pozornosti zaznamenali vodnára s krúžkom zo Sabinova pri obci Malý Sulín. Vodnáre spravidla ostávajú tam, kde sa vyliahli. Odborníci na tento druh len veľmi vzácne pozorovali jedince vo vzdialenosti väčšej ako 60 kilometrov od hniezda,“ skonštatoval Kĺč.

Správa TANAP-u monitorovala úseky na riekach Váh, Poprad, Oravica a ich prítokoch a celkovo prešli približne 150 kilometrov. „Najpočetnejšie vtáky boli kačica divá, vodnár potočný, potápač veľký, labuť hrbozobá, ale aj volavka popolavá, kormorán veľký, kačica chrapka, potápka malá, čajka bielohlavá či rybárik riečny,“ vymenoval riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko. Súčasťou mapovania vtáctva je aj sledovanie stavu vodných tokov z hľadiska ich znečistenia. V niektorých prípadoch výsledky sčítaní podľa ochranárov poukazujú aj na dôsledky nešťastných riešení povodňových zabezpečovacích prác. „Úpravy a presuny štrku robené nepremyslene a bez ohľadu na potreby ochrany prírody, spôsobujú viditeľný pokles vtáčích druhov na lokalitách. To súvisí s úbytkom rýb a drobných živočíchov ako potočníky, podenky a ďalšie drobné živočíchy, ktoré žijú na dne riek,” skonštatoval Majko.

Zimné sčítanie vodného vtáctva je na Slovensku organizované od roku 1991 a v súčasnosti ho zabezpečuje Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR a niekoľkými mimovládnymi organizáciami. Pre účely sčítania je územie Slovenska rozdelené na 20 regiónov. Údaje získané v rámci tohto programu sa dajú využiť napríklad pri ochrane populácií a biotopov sledovaných druhov vtákov, ale aj na vyhodnotenie vplyvu rôznych zásahov do tokov riek.